« Back

Netreba sa báť... ani pri varení

Som v tábore. Bola som už veľakrát. Ako hlavná vedúca. Ako zásobovač a účtovník. Nie som hlavná vedúca. Nie som vedúca. Som hlavná. Kuchárka. V nedeľu večer stres: nerozvaria sa tie špagety? budú vôbec uvarené? Bude ich dosť?! Pondelok. Plán: rizoto. Ako uvarím tú ryžu? Nepripečie sa? Bude jej dosť?? Pripekla sa. Trošku. Nevadilo. Bolo dosť. Zostalo aj na večeru pre pár ľudí. Pondelok večer musím skonštatovať, že sa niekto veľmi dobre modlí, lebo sa mi varí dobre a deťom chutí. Toto nie je náhoda. Nevarila som poriadne tri roky. Teraz varím pre 25 ľudí. Pomáhajú mi aj vedúce. Je to krásna spolupráca! Myslím, že sa netreba báť. Pomocníčky som poprosila dochutiť niečo, ale všetky sa bránili. Asi rešpekt pred veľkým hrncom. Niekto musí jedlo dochutiť. Tak nakoniec som to zatiaľ vždy ja. Ja sa nesmiem báť. Inak máme dietny obed. Ale predsa len mám jeden problém. Už dvakrát som presladila čaj. Deti sa potešili. Teším sa tiež. Že som ho nepresolila. Keď nás Boh do niečoho zavolá, tak to aj požehná. Vďaka Ti, Pane!

By Janka Čížová

7/15/13 9:51 PM

2741 Views, 0 Comments