« Back

Moja Veľká noc v Ugande

Zelený štvrtok

Dvanásť chlapov sedelo v prvých laviciach. Pán farár im umýval nohy.

Veľký piatok

Biela sobota

Od rána mali dievčatá službu v kostole. Nemáme boží hrob, tak pri kríži po dve mali službu. Ostatné zatiaľ vykonávali pokojné aktivity, ako je napríklad háčkovanie,

pomoc v kuchyni a moja Fiona ma vytláčala z lavičky. Dohodla som sa, že keď spadnem, tak ju vybijem. Určite to nerobila naschvál, len chcela byť veľmi blízko pri mne. Bola pri mne, opretá o moje kolená, priam ležiac a ja som nemohla poriadne ani háčkovať. A potom som si vyrobila problém. Uháčkovala som jednej bábike, ako to nazvať, vestička to nie je, má to krátky rukáv, takže to nie je ani svetrík, teda možno svetrík s krátkym rukávom. Veľmi pekný, to sa nechcem chváliť. Ale naozaj, až som sa sama prekvapila. Problém nastal, keď som odmietla uháčkovať ďalším dvom bábikám. Veď aj by som, len ďalšie devy chceli, aby som im háčkovala kvietky, to som ich radšej naučila, by som háčkovala do Vianoc a toľko tu nebudem. Takže Scovia, ktorá má len 5 alebo aj 6 rokov, nehovorí a ani nerozumie anglicky, je v centre pár týždňov, chodila za mnou s jej bábikou a bola zlatá, lebo po anglicky hovorila jedno slovo, teda dve: auntie, jacket a podávala mi bábiku. Po desiatom raze vysvetľovania, že teraz učím dievčatá, že dnes to iste nebudem háčkovať, som poprosila nech jej to povedia v lokálnom jazyku. To by nebol problém. A v podstate ani problém nebol, iba Jamila bola smutná a povedala, že ju nemám rada. Lebo som jej bábike neurobila svetrík. Budem sa musieť polepšiť.

Poobede som urobila keksíkový závin (keďže rúru na pečenie nemáme a na ohni sa neodvažujem piecť, keď domáce žienky pečú aj na ohni, ale o tom možno niekedy nabudúce) a rumové guličky, až na to, že som nemala rum, ale domovina je použiteľná na veľa vecí.

Uvarili sme vajíčka a začala som ich maľovať fixkami na bielu tabuľu. Bielu tabuľu nemáme, tak sa aspoň využili. Pôvodne som si myslela, že voskom niečo pekné nakreslím, ale biela sviečka a háčik na háčkovanie nestačili. Vraj sa to má so špendlíkovou hlavičkou. A špendlík aj tak nemám.

Krstili sme dve naše dievčatá.

Pán farár na konci slávnostnej sv.omše chcel prehovoriť ľuďom do duše ohľadom alkoholu. Dnes je aj deň, keď sa ľudia opíjajú. A v kostole ženský hlas Aya! Čo v preklade znamená vyjadrenie súhlasu. A nebola som to ja. Povzbudil ich, že jedno pivo si môžu dať, ale nech sa neopíjajú.

Po požehnaní sme spievali pieseň, kým som ju našla v knižke, pozriem sa a všetci ľudia boli preč. Vyšli sme aj my a po pár metroch začalo pršať. Taký lejak sa spustil, že sme sa všetci utekali rýchlo schovať. To tak na dve hodinky minimálne. Večerali sme pri svetle sviečky a plánovanú zábavu odkladáme na neskôr. A pondelkovú oblievačku mám v podstate za sebou.

Veľkonočná nedeľa

Ráno sv.omša, väčšina v lokálnom jazyku, kázeň tlmočená z angličtiny, doobeda bol pokojný deň. Poobede sme začali vyšívať retiazkovým spôsobom, ale príliš ťahajú nitku, tak to nie je veľmi pekné, ale hovorím si, že sa učíme. Ušila som bábike sukňu, dala som ju Santine, k tomu akože kabátiku. Vystrihla som do kúska látky otvory na ruku a dala som Jamile, tak bola šťastná. Taká vestička. Pre bábiku.

Večer disco. Dievky chytali lietajúce biele mravce a jedli ich. Tešila som sa, že ma nenútili ochutnať. Jedna dievčinka sa zabávala s mravcom, otočila som sa od nej a zrazu, že auntie a na sukňu mi dala svojho mravca, veľmi sa devy smiali keď som vykríkla, ale človek nikdy nevie čo po ňom môže liezť.

Na tejto fotke si rozdelujeme látku a ihly a kreslime kvety a ideme vyšívať.