Dnes som zastupovala v 9.A matematiku. Mala som prichystané zošity aj testy v kabinete na stole. Keďže máme školu v piatich budovách, hľadala som zošity v dvoch, boli stratené a zázrakom sa našli, asi už nevidím pre oči. Podľa inštrukcií som našla založenú stranu a na papieriku nejaké príklady, napísala som na tabuľu skupina A a B a žiaci začali protestovať, že také príklady brali iba včera a že s tou metódou sa to nedá vypočítať, že oni to nevedia... nechcela som im veriť, veď čo si žiak nevymyslí aby nepísal písomku, tak som im povedala, že to majú teda v čerstvej pamäti a 5-minútovku zvládnu. Zavolala som kolegyni a zistila som, že žiaci mali pravdu. Frustrovaný žiaci sa zmenili na žiakov šťastných: Vidíte, pani učiteľka, mali sme pravdu! Rozdala som im nové príklady, v triede zavládla všeobecná úľava, áno, toto je nám známe, toto vieme... (ako to vedia zistia čoskoro). Ani si nemysleli, že sa tak potešia keď dostanú správne príklady. Človek môže robiť veľa vecí, no radosť prichádza, keď robí tie správne. Keď robí to, čo vie, keď robí to, pre čo bol stvorený. :)