Na sviatok Najsvätejšieho Kristovho tela, si dovoľujem uviesť pravdy viery o našom Pánovi.
103. Ježiš Kristus je pravý Boh a skutočný Boží Syn. (DE FIDE)
104. Kristus má skutočné telo. Neprijal žiadne zdánlivé telo. (DE FIDE)
105. Kristus prijal nielen telo, ale aj rozumovú dušu. (DE FIDE)
106. Kristus bol skutočne splodený a narodený z Adamovej dcéry Panny Márie. (DE FIDE)
107. Božská a ľudská prirodzenosť je v Kristovi navzájom spojená hypostaticky, t.j. v jednej osobe. (DE FIDE)
108. Obidve prirodzenosti v Kristovi po ich spojení ostávajú neporušené, bez premenenia a zmiešania. (DE FIDE)
109. Každá z obidvoch Kristových prirodzeností má vlastnú fyzickú vôľu a vlastný fyzický spôsob konania. (DE FIDE)
110. Hypoststická únia ľudskej Kristovej prirodzenosti s božským Logosom sa stala v okamihu počatia. (DE FIDE)
111. Hypostatická únia nikdy nebola prerušená. (SENT.CERTA) 112. Hypostatické spojenie nikdy neprestane. (DE FIDE)
113. Krv v živom tele Ježiša Krista je ako integrujúca súčasť ľudskej prirodzenosti bezprostredne, preto nie je len sprostredkovane spojená s osobou Božského Logosu. (SENT.CERTA)
114. Hypostatickú úniu spôsobili všetky tri Božské osoby spoločne. (DE FIDE)
115. Jedine druhá Božská osoba sa stala človekom. (DE FIDE)
116. Ježiš Kristus je ako človek prirodzeným Božím Synom. (DE FIDE)
117. Bohočloveka Ježiša Krista treba uctievať jediným kultom, a to takým, ktorý prislúcha jedine Bohu, čiže absolútnou latriou (poklonou). (DE FIDE)
118. Tak, ako celá ľudská Kristova prirodzenosť, tak aj jej jednotlivé časti sú čiastočným predmetom (objectum partiale) latreutickej úcty. (SENT.CERTA)
119. Vtelenému Logosu patria aj ľudské aj Božské vlastnosti Krista. (DE FIDE)
120. Obidve Kristove prirodzenosti sa navzájom prenikajú. (SENT.COMM.)
121. Duša Kristova vlastnila od prvého okamihu svojej existencie bezprostredné videnie Boha. (SENT.CERTA)
122. Ľudské Kristove vedomosti boli slobodné od pozitívnej nevedomosti a omylu.
123. Kristova duša od počiatku vlastnila vliate vedomosti (scientia infusa). (SENT.COMMUNIOR)
124. Kristova duša vlastnila aj nadobudnuté vedomosti alebo vedomosti nadobudnuté na základe skúsenosti. (SENT.COMM.)
125. Kristus bol úplne bez hriechu. Nemal dedičný hriech a nedopustil sa žiadneho osobného hriechu. (DE FIDE)
126. Kristus nielen nezhrešil, ale ani nemohol zhrešiť. (S.FIDEI PROX.)
127. Ľudská prirodzenosť Kristova na základe hypostatickej únie skrze nestvorenú svätosť Logosu je podstatne svätá. (SENT.COMM.)
128. Ľudská Kristova prirodzenosť je na základe vyba- venia plnosti stvorenej habituálnej (posväcujú- cej) milosti aj akcidentálne svätou. (SENT.CERTA)
129. Od Krista, hlavy, prúdi poväcujúca milosť na všetky údy jeho mystického tela. (SENT.COMM.)
130. Kristovo človečenstvo, ako nástroj Logosu, vlastní moc vykonávať nadprirodzené skutky. (SENT.CERTA)
131. Ľudská Kristova prirodzenosť podliehala telesnému utrpeniu. (DE FIDE)
132. Kristova duša podliehala zmyslovým pocitom. (SENT.CERTA)
SOTERIOLÓGIA
133. Syn Boží sa stal človekom, aby vykúpil ľudí. (DE FIDE)
134. Človek, ktorý upadol do hriechu, nemôže vykúpiť seba samého. (DE FIDE)
135. Boh nebol donútený ani z vnútra, ani zvonka, aby vykúpil ľudstvo. (SENT.CERTA)
136. Vtelenie nebolo absolútne nutné, ani za predpokladu, že Boh sa rozhodol uskutočniť vykúpenie. (SENT.COMM.)
137. Ak Boh žiadal úplné zadosťučinenie, tak bolo nutné vtelenie niektorej Božskej osoby. (SENT.COMM.)
138. Kristus podľa Starého zákona je prisľúbený najväčší prorok a absolútny učiteľ ľudstva. (SENT.CERTA)
139. Kristus je pre ľudí zákonodarcom a sudcom. (DE FIDE)
140. Bohočlovek Ježiš Kristus je veľkňaz. (DE FIDE)
141. Kristus priniesol seba na kríži ako vlastnú a skutočnú obetu. (DE FIDE)
142. Kristus nás vykúpil a zmieril s Bohom svojou obetnou smrťou na kríži. (DE FIDE)
143. Kristus uskutočnil Bohu zástupné zadosťučinenie za hriechy ľudstva skrze utrpenie a smrť. (S.FIDEI PROX.)
144. Kristovo zástupné zadosťučinenie je adekvátne, alebo plnohodnotné, a to na základe jeho vnútornej hodnoty. (S.COMMUNIOR)
145. Kristovo zástupné zadosťučinenie je prevyšujúce, t.j. že pozitívna hodnota zmierenia je väčšia, ako negatívna hodnota hriechu. (SENT.COMM.)
146. Kristus zomrel nielen za predestinovaných (pred- určených). (DE FIDE)
147. Kristus zomrel nielen za veriacich, ale za všetkých ľudí bez výnimky. (S.FIDEI.PROX.)
148. Kristovo zadosťučinenie sa nerozprestiera na upadnutých anjelov. (SENT.CERTA)
149. Kristus svojím utrpením a smrťou zaslúžil odmenu pred Bohom. (DE FIDE)
150. Kristus zaslúžil pre seba samého stav povýšenia (zmŕtvychvstanie,oslávenie tela,nanebovstúpenie) (SENT.CERTA)
151. Kristus zaslúžil pre upadnuté ľudstvo všetky nadprirodzené milosti. (SENT.CERTA)
152. Po smrti Kristus zostúpil s dušou, ktorá sa odlúčila od tela, k zosnulým. (DE FIDE)
153. Kristus tretieho dňa po svojej smrti slávne vstal zmŕtvych. (DE FIDE)
154. Kristus vstúpil s telom a s dušou do neba a sedí po pravici Otca. (DE FIDE)
Vysvetlenie skratiet:
DE FIDE: Dogmy De Fide, sú vyznávané jednomyselne celou cirkvou, bez toho, aby ich pravovernosť musel vyhlasovať všeobecný cirkevný koncil Je to pravda zjavená Bohom.
FIDEI PROXIMA: Dogma, ktorá je pravej viere najbližšie, hoci nemáme o nej konkrétne záväzné vyjadrenie koncilu alebo pápeža.
SENT.CERTA: teologický názor istý, nespochybniteľný.
SENT.PROB: , teologický názor na ktorej sa zhodujú vo väčšine katolícky teológovia
THEOL.CERTA: Katolícky teológovia sa na tejto náuke úplne zhodujú.
SENT.COMMUNIOR: teologický názor všeobecne v cirkvi prijímaný
S.PIA ET PROB.: pravda vychádzajúca zo zbožnosti, veľmi pravdepodobná pravej viere.
