Pri nadpise si možno spomeniete na jednu zo starších gospelových pesničiek. Je pravda, že túto pesničku mám veľmi rada, no teraz tento nadpis nedávam kvôli pesničke, ale milostivej láske Boha. Niektorí z nás si povedia, keď majú ťažké obdobia, načo to všetko, načo sa s niekým o to podeliť a riešiť aj tak je to zbytočné... nakoniec sa predsa ozvete... odpoveď je pozitívna a vy sa stretáte s dotyčným, možno čakáte, že vám odpovie veľa slovami, pomôže vyriešiť problémy, alebo aspoň nejak naštartuje ďalej, ale ako tak vylievate svoje srdce do hĺbky, človek ktorému veríte vám nepovie nič... alebo minimum k veciam, ktoré ste nechceli až tak počuť... ochádzate sklamaní... No za pár dní si uvedomíte, že v srdci máte pokoj, môžete " dýchať" ... Premýšľate čo to je ... no na iné nič neprídete len na to že v ten moment keď ste sa rozprávali s človekom bol tam i On a počúval váš žalosný plač a ston, ktorý ste nedokázali povedať priamo jemu, ale potrebovali ste niekoho z tohoto sveta. No ON bol v ňom a na tom mieste a počul Vás a keďže Vás miluje dal Vám silu, lebo sme jeho deti, ktorým fúka rany po páde. Ďakujem Ti Bože za lásku, ktorú nám dávaš a za ľudí, ktorých nám dávaš do cesty, lebo oni sú tvojím obrazom. Utrpenie je naším krížom, ale je našou spásou v Ježišovi ktorý svojím krížom neseným na Golgotu nám dal spásu :)