Dnes pri pohľade na jeden obrázok (fotografiu vizionárov z Dechtíc) som si uvedomil jednu vec. Až ma zahrialo pri srdci a prenikol mnou silný pocit radosti a nádeje. Zamyslime sa všetci. Sme taká malá krajina, rozlohou aj počtom obyvateľov v porovnaní so susednými, ale aj väčšinou krajín Európy. No aj napriek tomu máme tak krásne miesta, ktoré sú krásne práve tým, že si ich vybral SÁM BOH. Máme tu Litmanovú, máme tu Dechtice, máme tu Klokočov, Šaštín, Mariánka, Gaboltov, Levoča, Staré hory atď. Každé to miesto má svoj príbeh, svoju históriu, svoju duchovnú prítomnosť, posolstvo... Boh tam kedysi aj teraz pôsobí, aby nás varoval, viedol, dokazoval nám svoju vernosť, silu, lásku. Dával nám nádej v čase, keď svet tvrdí opak - že niet nádeje. Boh tam zjavil svoju moc, aby oživoval vieru v srdciach a dal ľuďom ovocie Ducha Svätého - pokoj, lásku, radosť... Ukazuje nám tým cestu (cez Pannu Máriu) k nemu, k pravde. Cestu, ktorá vedie až do neba. Som šťastný, že tu môžem žiť. Ján Pavol II. , vedel prečo hovorí, že naša krajina má na mape sveta veľký význam...
Včera som bol v Rafajovciach. Je tam prameň so svojou históriou, ktorý má podobne ako napr. v Litmanovej uzdravujúce účinky (samozrejme pre toho kto verí). Môj 11 ročný synovec, ktorému som o tomto mieste v krátkosti rozprával a ktorý bol so mnou povedal: "Vezmime ju dedovi. Aby sa napil a vyliečil". Poznámka: Čo ma zasiahlo bolo, že tomu chlapec hneď uveril. Po pár vetách, po pár slovách a po chvíli na tomto mieste. Deti VERIA. Aj bez dôkazov. My potrebujeme neustále uistenia, že Boh je a že "funguje".
V skutočnosti nám chýba len "detská" - tá navonok naivná, ale v skutočnosti najviac skutočná viera, ktorá má moc uzdravovať, oživovať, prebúdzať (nového človeka), meniť nemožné na možné, vnášať svetlo, tam kde je úplna tma, zastavovať vojny vo svete aj v našich rodinách.
A najväčšim dôkazom je, že práve TERAZ, keď píšem tento krátky článok, či svedectvo ku mne prichádza moja dcéra (4 roky) a v ruke má hádajte čo ? Sošku Panny Márie (z Lúrd, ktorú odtiaľ priniesol dedo). Neviem prečo si ju vzala a prečo práve teraz. Nikdy som ju nevidel v jej rukách, nehráva sa s ňou. Tí, ktorí neveria (tí, ktorí ešte nespoznali Božiu lásku) by povedali, že je to náhoda a pod. Ja po tom všetkom už viem, že jej ju podala sama Panna Mária, aby mi ju ukázala, a aby som aj ja takto veril ako veria práve deti.
Zajdite si na nejaké pekné duchovné miesto. a načerpajte z neho posolstvo a nádej, ktoré tam stále je a ktoré je aktuálne pre každého, kto na takéto miesto zavíta. Lebo nikto na tieto zvláštne miesta neprichádza náhodou, ale na HLAS. Na Boží hlas a na volanie svojho srdca, ktoré túži byť milované. A milovaní môžeme byť dokonale len Božou láskou. Nikto a nič nám nemôže naplniť túto našu potrebu a nádobu lásky, iba BOH. Nechajme sa zavolať, osloviť, viesť a to všetkého ako deti - ako tí, ktorí sú blahoslavení, lebo uverili, aj keď (možno) nevideli.
