Napriek súčasnému nedostatku potravín v Severnej Kórei vodca Kim Čong-un povedal svojim ľuďom, že „musia jesť menej, kým krajina v roku 2025 znovu neotvorí svoje hranice s Čínou“. V zdanlivo beznádejnej situácii severokórejský utečenec Timothy Cho, ktorý sám prežil posledný hladomor v Severnej Kórei, uvažuje o tom, kde spočíva jeho nádej, aj nádej severokórejského ľudu – v Ježišovi.

"Ako dlho bude musieť táto temnota pokrývať Severnú Kóreu, Otče?" 

Toto je moja častá otázka v modlitbách. Už od detstva som videl ako ľudia zomierajú pred mojimi očami. Pretrváva izolácia, hlad, temnota, útlak a prenasledovanie. A napriek tomu severokórejské úrady stále hovoria: "Utiahnite si opasky a nasledujte našich drahých vodcov." 

Národný vodca Kim Čong-un nedávno povedal, že ľudia „musia jesť menej, kým krajina v roku 2025 znovu neotvorí svoje hranice s Čínou“, čo je šokujúca požiadavka, keďže už toľko ľudí v Severnej Kórei každý deň hladuje. Podľa OSN potrebuje naliehavú potravinovú pomoc najmenej desať miliónov ľudí, teda 40 percent celkovej populácie. 

Kim Čong-un nemôže za potravinovú krízu viniť pandémiu Covid-19 – mnoho Severokórejčanov hladovalo dávno pred vypuknutím pandémie. V Správe OSN z roku 2017 už stálo, že 40 percent populácie bolo podvyživených. 

Humanitárna situácia v Severnej Kórei vyvoláva vážne obavy už od 90. rokov, keď milióny ľudí hladovali v strašnom hladomore, ktorý sa často nazýva „náročný pochod“. Krajine hrozí, že bude opäť čeliť podobnej kríze. Ale nestrácam nádej pre môj národ, pretože aj keď len jeden bohuverný človek zostane v tejto krajine a bude konať v mene nášho Nebeského Otca, verím, že On vypočuje jeho modlitby. A v skutočnosti vieme, že v Severnej Kórei sú desaťtisíce tajných veriacich, ktorí vzývajú meno Pána. 

Modliť sa s nádejou počas čakania 

V utrpení a temnote, ktorými som si prešiel, sa moje srdce mohlo spoľahnúť len na Boha a držať sa Ho ako svojej nádeje. 

Pri jednej príležitosti, keď som bol v najtemnejšej, najchladnejšej a najdesivejšej väzenskej cele v Číne, som nestratil silu, pretože moja nádej bola v Bohu. Toto je viera opísaná v Liste Hebrejom 11:1 – „dôvera v to, v čo dúfame a uistenie o tom, čo nevidíme“. Vtedy som ešte nevedel, čo so mnou bude ďalej, no vkladal som nádej do Boha. 

V mene nášho Otca je sila a nádej a naše srdcia sú zjednotené, keď sa spoločne modlíme a poskytujeme podporu tým, ktorí sú v situácii ohrozenia, vrátane našich prenasledovaných bratov a sestier v Severnej Kórei a iných krajinách po celom svete. 

Nalieham na svojich bratov a sestry vo zvyšku sveta, aby rozvinuli  svoje dary podľa milosti danej každému z nás a použili ich ako môžu, aby slúžili Božiemu ľudu (Rimanom 12:6-8).  

Vaše modlitby a podpora zabezpečia, že Open Doors môže prostredníctvom bezpečných domov a sietí v Číne každoročne poskytnúť životne dôležitú potravinovú pomoc pre 60 000 Severokórejčanov.  

Boh neustále pracuje a stále plní svoje sľuby. My tomu veríme a trpezlivo čakáme. 

„Vráťte sa do svojej pevnosti, väzni nádeje; už teraz oznamujem, že vám vrátim dvakrát toľko.“ Zachariáš 9:12 

Krátené

Preklad z Open Doors

Foto: flickr