Ak by bol váš kostol zbombardovaný v čase keď ste boli vnútri, chceli by ste sa vrátiť do jeho zrúcaniny?

Práve tak sa rozhodli členovia letničnej cirkvi v Surabaya, len týždeň po zbombardovaní ich kostola islamskými extrémistami, pričom zomrelo osem ľudí a bolo mnoho zranených.

Reverend Yonathan Budiarto, duchovný v kostole, povedal: "Nesmieme sa oddať strachu. Musíme usporiadať nedeľnú bohoslužbu ako zvyčajne. "Členovia cirkvi sa zhromaždili pod plastovým krytom v kostolnom parkovisku. Budova kostola bola tak poškodená, že ju nebolo možné použiť; trosky neboli odstránené. Znaky krvi vybledli na podlahe.

Keď bomba vybuchla, Robby bol vyhodený detonáciou ďaleko od miesta, kde sedel. Okamžite vstal a hľadal matku, ktorá sedela pôvodne vedľa neho. Akoby zázrakom bola stále tam, bez zranenia.

Odišli domov, aby si vyčistil tvár od krvi a zistil, že pravá strana chrbta bola porezaná rozbitým sklom. "Mal som bolesti, keď som ležal. Potom som si spomenul ako bol Ježiš bičovaný a zrazu som cítil, ako by ma držali Jeho ruky a bolesť začala oslabovať, "povedal.

Je to neuveriteľné, ale Robby hovorí, že necíti hnev voči teroristom. "Ako kresťania sme učení odpúšťať. Pomsta v nás nie je; kolobeh násilia sa ináč nikdy nezlomí. Biblia hovorí: "Nedovoľte, aby slnko zapadlo skôr, ako skončí váš hnev."

Robby vedie so svojim synom malý rodinný podnik a má mnoho moslimských zamestnancov. Hovorí, že útok nepoškodil ich vzájomné vzťahy. "Nemám voči nim nenávisť a ani oni voči mne. "

V túto nedeľu počas obradov na parkovisku sa Robby cítil prekvapivo trochu znepokojený. "Ale ako bohoslužba prebiehala, strach sa stratil," hovorí.

CHLAPEC, KTORÝ ZOMREL, ABY ZACHRÁNIL OSTATNÝCH

15-ročný Daniel zomrel, keď sa snažil zabrániť bombami naloženému vozidlu teroristov prejsť cez kostolné brány do budovy. Dobrovoľne sa stal súčasťou ochranky v kostole, aby nahradil svojho starého otca, ktorý minulý rok zomrel. Jeho babička hovorí: "Ponúkol sa na toto miesto; nikto ho o to nežiadal. Bol nadchnutý z tejto úlohy. Prichádzal skoro ráno v nedeľu, aby zabezpečil kostolné priestory skôr, ako začali obrady. Som na neho taká hrdá. "

Daniel sa veľmi angažoval v živote cirkvi. Po rannej službe v ochranke sa pripojil k popoludňajšej službe, kde hrával na bicie v chválovom tíme.

Daniel a jeho sestra žili so svojimi starými rodičmi, pretože ich matka zomrela, keď boli deti. Danielova babička, ktorá v deň útoku nešla do kostola, bola šokovaná zo smrti svojho vnuka.

Niekoľko dní po pohrebe sa začala ukazovať realita. Už viac sa nenaklonil na jej rameno. Chýbal jej jeho smiech. Ale napriek všetkému, čo sa odobralo, rozhodla sa odpustiť páchateľom. "My kresťania sme učení milovať a odpúšťať. Nechcem sa utopiť príliš hlboko v smútku. Som šťastná, že môj vnuk nezomrel v bolesti. A zomrel ako veriaci. " 

A nezomrel zbytočne. Tým, že zastavil auto plné výbušnín, aby sa nedostali ďalej do kostola, zachránil veľa životov. Reverend Yonathan hovorí: "Neviem si predstaviť počet obetí ak by bomby explodovali vo vnútri kostola."

"ÚŽASNÁ SILA MATERSKEJ LÁSKY"

Osemročná Clarissa bola so svojou matkou Fenny v miestnosti v nedeľu, keď bomba explodovala. Fenny utrpela 85 percent popálenín na tele, ale dokázala nazbierať silu nájsť si dcéru a preniesť ju do bezpečia. Clarissin otec Erwin hovorí: "Moja žena bola s popáleninami, ale aj tak hľadala našu dcéru. Taká je úžasná sila materskej lásky. "

V čase písania tejto správy je Fenny ešte stále v intenzívnej starostlivosti. Clarissa nebola tak vážne zranená ako jej matka, ale bola traumatizovaná útokom. Bojí sa čiernej farby, ohňa, hlasných zvukov, žien v závojoch a návštevy kostola.

Erwin  sa čudoval, prečo sa bála žien so závojmi, keď útočník v aute bol muž. Neskôr Clarissa povedala, že v deň bombardovania videla ženy v závojoch. "Teraz ju presviedčam, že nie všetky zahalené ženy sú zlé," povedal. "Najťažšie je, že Clarissa odmieta navštíviť svoju matku. Stále vidí moju ženu v čiernom dyme. To ma veľmi trápi. "

Na otázku, či je nahnevaný na islamských extrémistov, ktorí vykonali útok, Erwin hovorí, že nie. "Bol som nahnevaný - napokon som stále len človek. Ale nemám voči nim žiadnu nenávisť. Bol som moslim, teraz som kresťan a Biblia nás učí milovať tých, ktorí nám ublížia. "

 

Zdroj: Open Doors

Foto: Eva Jechová