Keď 8-ročná Maryam popisuje jej deň, je to ako deň hociktorého britského dieťaťa: Skoro ráno idem do školy, potom sa hrám s priateľmi.“ Ale jej detstvo bolo ďaleko od normálneho. Minulý rok jej rodina bola nútená utiecť z domu v Mosule po napadnutí islamskými militantmi. Keď sa jej spýtate na dni úteku, dokáže povedať len „Plakala som.“

Teraz Maryam s rodinou žije v karavane na cirkevnom dvore v Erbile. Karavany prišli len pred pár týždňami. Predtým boli len pod stanmi. Karavan je malý, sú tam len dve postele a malá kuchynka. Ale je tam teplo.

Daniel je cirkevný vedúci, ktorý sa stará o deti v tábore. Je tu asi 200 detí podobných Maryam, od bábätiek až do veku 16 rokov. Spomína si aké boli tieto deti, keď prišli. „Boli agresívne, nechceli ma počúvať. Kúpil som im hračky a dal do jednej miestnosti. Keď som sa vrátil, boli všetky zničené. Boli nahnevané na všetko, aj na Boha“ Vysvetlil, že  ako boli traumatizovaní ich rodičia, aj deti boli tým postihnuté. Deti videli svojich rodičov v stanoch ako mama plače a otec kričí.“ Daniel vie ako je to rásť a byť obklopený vojnou. Narodil sa v čase vojny v Perzskom zálive, keď Amerika napadla Irak bol tínedžerom. „Odkedy som sa narodil až doteraz je všetko, čo som spoznal len vojna, vojna a zas len vojna. Dúfam, že tieto deti neprežijú také detstvo ako mal on. Prajem im nový život, bez vojny a zbraní. Oni potrebujú pokoj.“

Vďaka podpore ľudí, Open Doors môže učiť miestnych ľudí ako si vytvoriť vodcov ako Daniel, ktorí zvládajú starostlivosť od druhých v kríze. Daniel hovorí: „Boli sme zvyknutí len veľa hovoriť. Nikto nepočúval deti a ony mali všetky spomienky a pocity v sebe. Pri tréningoch som si uvedomil, že to potrebujú dať von zo seba. My ich musíme počúvať.“

Daniel používa niektoré karavány kde šíri Božie slovo medzi deti. Jeho tvrdá práca prináša plody. „Bol som prekvapený, keď mi dieťa jedného dňa povedalo, že už sa na Boha nehnevá. Boli Bohu vďačné, že ich zachránil a priniesol sem.“

  „Pracujem tvrdo, ale nie som z toho unavený. Keď vidím úsmevy detí alebo dospelých, stačí mi to. Potom cítim milosť Božiu ako ma obklopuje a vedie počas dňa“.  

Hoci je bývanie Maryami v tábore je úplne iné ako jej dom v Mosule, život pokračuje. Jej sestry sa zasnúbili a zakrátko opustia tábor so svojimi manželmi. Keď sa jej pýtali, či jej nebudú chýbať, povedala, že áno, ale zároveň sa veľmi teší na skutočnú posteľ.

Prosím, modlime sa za pokoj a zdravie tisícov utečencov v Iraku, za posilu a energiu pre ľudí ako Daniel a aby Pán vytvoril novú a šťastnú generáciu z irackých detí ako Maryam.

Zdroj : Open Doors

Foto: wikimedia