Desaťtisíce utečencov v severnom Iraku sú vystavené zimným podmienkam v stanoch alebo nedokončených budovách. Humanitárne organizácie, či mimovládne organizácie robia čo môžu, aby ich udržali v teple, zdraví a nasýtených, ale je to veľmi ťažká situácia a humanitárna kríza je na obzore.

„Je to príšerné. Podmienky sa zhoršujú. Ľudia sú zúfalí, vláda v Iraku vôbec nepomáha“ povedal Joseph T. Kassab prezident amerického kresťanského inštitútu Advocacy and Empowerment. „Zima v Iraku je krutá. Mnoho ľudí žije v stanoch aj vonku.

Kassab, ktorého brat je biskup chaldejskej Cirkvi Jibrael Kassab v Austrálii a Novom Zélande bol sám utečenec z Iraku v roku 1980.

V kurdskom meste a oblasti Erbil 120 tis kresťanských utečencov žije v školách, kostoloch, kláštoroch a parkoch, lebo museli utiecť z ich domov v Mosule a iných mestách Ninivskej planiny.

Stany budujú a zabezpečujú medicínsku pomoc viaceré katolícke organizácie: Pomoc Cirkvi v núdzi, Caritas, Blízkovýchodná katolícka verejnoprospešná organizácia, Kolumbusovi rytieri aj Maltézski rytieri. Pomáhajú aj iracko-americké organizácie ako Iraqi Christian Relief Council. Jej zakladateľka Juliana Taimoorazy informovala, že žiadajú mnohé americké spoločnosti o podporu pre lieky a hygienické produkty pre utečencov. „Kvôli nedostatku niektorých liekov niekoľko ľudí zomrelo na srdcové choroby a diabetes“ povedala Juliana, ktorá je asýrskou kresťankou, ktorá našla azyl v roku 1980.

Ak aj utečenci prežijú zimu, zostáva v nich stále otázka: „Majú kresťania v Iraku budúcnosť?“ „Sú vo veľmi veľkej traume. Nikdy som nevidel tak skľúčených ľudí“ povedal otec Andrzej Halemba, vedúci Pomoci Cirkvi v núdzi. Oni stavajú dedinu pre asi 4000 utečencov, aby prežili zimu a podporujú stavbu ôsmych škol v Erbile a Dohuku.

Otec Halemba tvrdí, že denne asi 10 kresťanských rodín emigruje z Iraku. V roku 2003 tu bolo 1.5 milióna kresťanov, teraz asi 400 tisíc.

Zdroj: Aleteia

Foto:wikipedia