Svedectvo Mahlila Ahmada, posmeškára, ktorý sa stal veriacim

Môj záujem o kresťanstvo sa začal, keď som sa snažil vyrovnať s mnohými problémami, tlakom a ťažkosťami v živote. Ako moslim som často vyslovoval modlitby tahajjud, ktoré vyžadujú, aby sa modlili o polnoci, a žiadal som Alaha o usmernenie, ako nájsť východisko zo životných problémov, ktorým som čelil. Napriek tomu som nedostal žiadne odpovede. Deň za dňom som sa cítil stále viac depresívne s nevyriešenými problémami, až do tej miery, že ma napadla myšlienka ukončiť si život. Ale spomenul som si na zvláštnu skúsenosť - kedykoľvek som videl kresťanských spolupracovníkov na mojom pracovisku, keď sa modlili, cítil som v mysli pokoj a mier. Zaujímalo ma, prečo som sa mohol cítiť pokojne pri ich modlitbách.

Pracoval som v oddelení logistiky v sektore služieb bývania v meste Medan. V práci som často zosmiešňoval svojich kresťanských priateľov a hovoril som o ich Pánovi ako o „dlhovlasom mužovi“. "Aký Boh má dlhé vlasy a s tetovaním je takmer totožný so spevákom Metallica?" Často som ich podpichoval. Keď jedli moji kresťanskí priatelia v jedálni, vždy sa modlili pred jedlom. Hovoril som im: „Prečo sa modlíte k dlhovlasej osobe? Zoberiem vám jedlo, pokiaľ máte zavreté oči! “ Odpovedali: „Nie je dobré, že sa posmievaš nášmu Pánovi. Každý by sme sa mali modliť podľa svojej viery. “

Nevedeli, že som vlastne žiarlil na svojich kresťanských priateľov. Vždy sa zdali byť veľmi blízko svojmu Pánovi. V skutočnosti, kedykoľvek som ich videl modliť, cítil som v srdci pokoj. "Chcem byť ako oni ," povedal som si.

Rozhodol som sa zistiť viac o tom, kto je ten dlhovlasý muž. Bez toho, aby som to povedal svojim kresťanským priateľom, som jednu nedeľu vstúpil do jedného z kostolov v meste Medan. Bol som veľmi prekvapený, ako v tomto kostole prebieha bohoslužba. Nevedel som, či to bol kostol alebo miesto hudobného koncertu, keďže títo ľudia pri speve aj poskakovali. Ticho som sedel v zadnej rade a sa modlil: „Ó, Allah, ukáž cestu týmto ľuďom.“

Keď kázeň skončila, cítil som niečo zvláštne, pretože sa mi zdalo, že každé slovo  kazateľa je  o mojom živote. Myslel som si, že to bola len náhoda alebo inteligencia kazateľa. Rozhodol som sa znovu prísť budúci týždeň a vyskúšať, či sa stane to isté.

Druhý a tretí týždeň to bolo rovnako a cítil som, že môj doterajší život bol odhalený na základe slov vychádzajúcich z úst kazateľa. Jediným východiskom je Ježiš, muž s dlhými vlasmi, z ktorého som sa po celú dobu vysmieval. Čo ma ešte viac ohromilo, bolo to, že napriek tomu, že kazatelia neboli každý týždeň rovnakí, rovnako poukazovali na to, čo potrebujem.

Aj na tretí týždeň bolo moje srdce stále zatvrdené. Povedal som si: „Toto je pre mňa posledný týždeň. Ak ma kázanie zasiahne rovnako, uverím tomu dlhovlasému mužovi. “ A stalo sa to isté. Vedel som, že tento Muž má pravdu, chcem mu uveriť.

V práci som sa stretol so svojimi kresťanskými priateľmi a povedal som im, ako som sa cítil, aj o mojej mesačnej skúsenosti s chodením do kostola. Neverili tomu, čo som im hovoril, pretože vedeli o mojom vzdelaní. Absolvoval som islamskú internátnu školu (pesantren) a bol som oddaný moslim. Snažil som sa ich presvedčiť, že skutočne verím v Ježiša, ktorého som predtým celý ten čas urážal. Požiadal som ich o pomoc pri skontaktovaní s kňazom, ktorý by mi mohol zodpovedať niekoľko otázok, ktoré vo mne stále pretrvávali. S niekým, kto nielen rozumie Biblii, ale aj  Koránu. Odporučili ma na osobu, ktorá má podobné zázemie ako ja, ale sa stal kňazom. To bol začiatok môjho stretnutia s mojím duchovným otcom.

Počas prvého stretnutia s ním som mu z Koránu položil mnoho otázok a on odpovedal aj veršami Koránu, pretože dobre pozná islamský text. Konverzácia nakoniec viedla k tomu, čo hovorí Biblia o tom, kto je Ježiš. Povedal som kňazovi, že vyznávam, že Ježiš je skutočne Syn Boží a že je Pánom. Povedal som, že chcem dnes prijať kresťanstvo. Ale farár povedal: „Teraz nie, choď domov. Dám ti ešte týždeň na rozmýšľanie. “ A dal mi Bibliu na čítanie. Počas toho týždňa som čítal Bibliu a moje srdce bolo ešte viac rozrušené, keď som sa snažil o tejto pravde dozvedieť viac.

Nemohol som sa dočkať, až sa znova stretnem s duchovným, a požiadať ho, aby ma pokrstil. Týždeň sa mi zdal ako dlhý čas. Keď ma uvidel, spýtal sa ma: „Si pripravený opustiť svoje predchádzajúce náboženstvo?“ Povedal som „áno,  som rozhodnutý“. „Teraz Ťa ešte nepokrstím, najskôr Ťa budem sprevádzať, aby si pochopil, aké je kresťanstvo,“ odpovedal a potom dodal: „Nikdy si nemysli, že ak sa obrátiš na kresťanstvo, tvoje problémy sa vyriešia! Budeš mať veľa problémov.“  Nakoniec som bol pokrstený po absolvovaní kurzu náboženstva.

Je pravda, že keď som bol pokrstený, začali sa objavovať problémy. Moja rodina z Jakarty - moji rodičia, strýkovia a ďalší bratia prišli do Medanu, aby ma vyhľadali. Vzali ma do jedného z hotelov v Medane a vypočúvali ako zločinca. Nadávali mi, vypytovali sa o mojej novej viere, bili ma a nútili opustiť  kresťanskú vieru a vrátiť sa k islamu. Bol som prevezený na kaiai (rešpektovaný starší), aby na mne vykonal Ruqyah, pretože som bol podľa nich posadnutý diablom.

Ruqyah je v islamskom zvyku rituál na odstránenie démona z posadnutého. Stále som však trval na tom, že som kresťanom. Nakoniec moji rodičia a súrodenci povedali: „Odteraz už nebudeš súčasťou našej rodiny.“  Bol som vylúčený zo svojej rodiny. Keď sa dozvedel moslimský manažér mojej spoločnosti, že som sa obrátil na kresťanstvo, prepustil ma z práce. Viem, že toto je cena, ktorú musím zaplatiť, aby som mohol byť nasledovníkom a uctievateľom Ježiša Krista, ktorého som kedysi urážal.

Chválim Pána, že všetkým týmto ťažkostiam čelím s pokojným a radostným srdcom, pretože verím, že môj Pán Ježiš Kristus je so mnou. Prosím, modlite sa za mňa, aby som mohol naďalej rásť vo svojej viere a splniť svoju túžbu o otvorení podniku, ktorý ponúka základné potreby pre život, a tak mal podporu pre seba a moju manželku.

Preklad z  International Christian Concern

Foto: pixabay