5.apríl 2016

Hawa* je veriaca z moslimského prostredia z oblasti mysu Horn, regiónu, kde opustenie islamu stojí stratu rodiny, práce či aj života. Má len 20 rokov, ale prežila už bolesť i radosť z nasledovania Ježiša. Tu je jej príbeh.

Hawa rozpráva: „Vyrastala som v bohatej rodine. Môj otec je moslimský vodca a veľa cestuje do arabských krajín, aby učil islam. Moji rodičia ma milovali a chceli pre mňa len to najlepšie. Po mnohom uvažovaní sa rozhodli, že by mal poslali do arabskej krajiny pre lepšie duchovné vedenie akonáhle skončím školu. Zasnúbili ma s mužom, ktorý žil v Amerike, bola som istá, že sa k nemu zakrátko pridám.“

Avšak plány sa zmenili, keď sa Hawa nakazila vážnou pľúcnou chorobou. Doktori sa báli o jej život „Jednej noci v nemocnici som mala sen. Videla som muža, ktorý sa usmieval a zároveň plakal. Ja som nejako cítila, že plakal kvôli mne. Sklonila som sa k nemu a povedala: Prosím, pomôž mi. Ukáž mi cestu. Ako sa môžem dostať z tejto choroby?“

Keď sa Hawa zobudila, povedala rodine o sne, ale nikto mu nerozumel. Keď sa potom tak vyliečila, že mohla ísť domov, pýtala sa vedúceho v mešite o svojej vízii. Na jej prekvapenie jej odpovedal. „Videla si Ježiša, Mesiáša.“

Hawa nemala potuchy, čo tým myslel a chcela vedieť viac. On však nemohol vtedy viac povedať, ale povedal, aby prišla inokedy.

Hawa pokračovala: „Bola som sklamaná. Nemala som nikoho s kým by som mohla hovoriť o sne, ja som o tom rozmýšľala každý deň. Musela som jednoducho zistiť, kto kvôli mne plakal.“

Po niekoľkých týždňoch mala možnosť sa stretnúť s vedúcim mešity. On jej povedal: „Jediný, ktorý plače kvôli hriešnikom je Ježiš.“ Na jej prekvapenie jej dal Bibliu.  Hawa dodáva: „Ďalšie tri mesiace som postupne čítala Bibliu a stále lepšie chápala lásku Ježiša k všetkým ľuďom. Milovala som tú knihu, všetko čo v nej bolo! Zmenila ma zvnútra.

Bibliu som schovala pod vankúš v izbe a rozprávala o tom sestre Zulfe*. Mala veľa otázok. Chcela vedieť ako som k tomu došla. Odpovedala som jej pravdivo, ale pritom som sa snažila zabrániť problémom. Rozhodla som sa nasledovať Krista, ale nikto to nevedel, lebo som chodila naďalej do mešity a dodržiaval rituály. Ale moje srdce bolo naplnené láskou Ježiša.“

Si pre nás mŕtva!

Netrvalo dlho, kým jej rodina nezistila obrat vo viere. „Rodina mi upratovala izbu, aby ju mohla vymaľovať a objavili Bibliu pod mojim vankúšom. Otec bol zúrivý. Hodil mi knihu do tváre. Potom zobral bič a bičoval ma, až som mala jazvy. Zamkli ma v izbe. Mama mi posielal jedlo tajne, keď mohla, ale otec ma o tri dni znovu prenasledoval. Povedal mi:  „Pre nás si mŕtva“. Cítila som sa hrozne. Bola som veľmi smutná, zľakaná a veľa plakala. Zavolali môjmu snúbencovi a povedali mu o mojej konverzii, on zrušil zasnúbenie. Tak som bola ešte viac smutná.

Rodina ma veľmi nenávidela, aj keď som sa snažila s nimi dobre vyjsť. Bola som si vedomá, že ak zostanem, budú ma nútiť ísť do arabskej krajiny a tak ma vrátiť k islamu. Bála som sa, že budem tak oddelená od mojej vízie. Láska plačúceho muža ma tak prenikla, že som sa rozhodla pre Neho. Kristova láska mala pre mňa väčšiu hodnotu ako láska k rodine.“

Na prekvapenie Hawy aj Zulfa sa rozhodla pridať k nej. Hawa nevedela ako sama prežije a už vôbec nie ako sa postará o Zulfu. Vedúci mešity na svoje veľké riziko prijal k sebe na pár dní obe. Učil ich viac o Ježišovi a pomohol stretnúť sa s inými kresťanmi. Tiež našiel pre Hawu prácu, takže mali maličký príjem, sotva na prežitie.

Vlastník domu, ktorý si prenajali, bol moslim a ten im stále hrozil, že ich vyhodí. Ich rodičia boli stále na nich veľmi nahnevaní a vyhrážali sa im. „Jedného dňa som šla po ceste a naproti išiel môj strýko. Tak som sa ho bála, že som sa uhla nabok, kde bola veľká jama. Chcela som ju preskočiť, ale ja som spadla do nej a zlomila si platničku na chrbtici.“

Bola to hrozná bolesť. Nemohla ísť do nemocnice, lebo nemala peniaze. Mala len zostať doma a dosť jesť aby sa posilnila. Tá rada jej však bola smiešna. Hawa a Zulfa mali sotva čosi na jedenie a teraz už ani Hawa nedokázala prispieť peniazmi. „Zulfa sa veľmi trápila kvôli mne. Začala preto piecť malé pečivo. Mala to veľmi ťažkú prácu a na zisk potrebovala upiecť veľmi veľa kusov. Stále bola zohnutá nad tlejúcim ohňom, jej oči boli stále vystavené dymu a ten jej tak poškodil oči, že strácala schopnosť vidieť. Báli sme sa, že to bude už navždy.“

Nový začiatok

„Ak by neprišla pomoc od blízkych kresťanov, neprežili by sme to. Môj pastor a ostatní veriaci mi pomáhali ako mohli. Ľudia z ďaleka /Open Doors/ prišli tiež a povzbudzovali ma. Oni nám stále pomáhajú.“

Open Doors pomohol Hawe a jej sestre začať s malou kaviarničkou. Obchod ide dobre. Sú ziskové. Pomohli aj lieky na oči. Sestra už môže pokračovať v škole. Hawe priniesla táto pomoc svetlo do jej utrpenia. Dodáva: „Toto svetlo narastá každým dňom. Ďakujem všetkým za pomoc. Nech vás Pán žehná.“

Hawa má v srdci pokoj aj napriek postoju jej rodičov ku viere.“Mám ich rada a neprestala som sa modliť za nich. Raz prídu k Ježišovi a budeme ho oslavovať spolu a tak všetko, čo som stratila, sa vráti“

*Meno zmenené kvôli bezpečnosti opisovanej osoby

Zdroj: Open Doors

Foto: wiki