Pomohli ste Latife* zo severnej Afriky, keď bola vystavená odmietnutiu, hanbe a zneužívaniu.

Škola je často miestom, kde sa robia veľké rozhodnutia. To určite platilo pre Latifu zo severnej Afriky – ale nie v akademickom zmysle.

„Keď som bola študentkou, ovplyvnila ma vojna v Perzskom zálive, vďaka ktorej som sa viac stotožnila s islamom,“ spomína Latifa. „Rozhodla som sa nosiť závoj. Islam bol pre mňa všetkým.

Napriek tomu, že vyrastala v moslimskom dome, Latifino rozhodnutie nebolo vítané jej rodičmi. Jej matka, ktorá pochádza zo silne islamského prostredia, sa potešila. Ale jej otec, hoci formálne moslim, bol nahnevaný. „Hovoril mi o rozporoch v islame,“ hovorí.

Aby Latifa dokázala, že sa mýli, študovala islam a dokonca navštevovala školy koránu. Ale čím viac sa učila, tým viac pochybovala. Vrátila sa k formálnej viere v islame, pričom si zachovala otvorenú myseľ ohľadom existencie Boha. „Spôsob, akým som bola stvorená, dokazuje existenciu Stvoriteľa,“ hovorí. "Vždy som Ho žiadala, aby mi ukázal cestu ako ďalej."

„Nemohla som ďalej byť bez svojej Biblie“

Keď ju jej priateľ zoznámil s mužom, o ktorom neskôr zistila, že je kresťan, Latifa začala hľadať odpovede. „Bola som prekvapená,“ spomína si Latifa. Mala vtedy okolo dvadsať rokov. "Podľa mňa v severnej Afrike neboli žiadni kresťania." Vrátila sa ku Koránu, aby dokázala, že sa on a jeho matka mýlili. "Stále som sa s nimi stretávala, pretože som chcela, aby sa z nich stali moslimovia." 

Latifu však zarazilo, ako reagovali na jej argumenty. „Boli iné ako som očakávala,“ vysvetľuje. „Keby som povedala niečo urážlivé, nereagovali by na to. Ježiša som im opisovala ako slabého, pretože prijal ukrižovanie. Jednoducho na to odpovedali, že Jeho moc je dokonalá práve v Jeho slabosti.“

To všetko prispelo k tomu, že sa všetko zamotávalo v srdci Latify. „Chodila som domov a čítavala som si Bibliu, potom som aj uprostred noci zavolala matke a rozprávala som sa o tom. Nemohla som vydržať ďalej bez svojej Biblie. Vdýchla mi život do duše."

Toto pokračovalo šesť mesiacov, kým sa na veľkonočnej bohoslužbe, na ktorú bola pozvaná, Latifa nestala kresťankou. „Kňaz sa spýtal, či chce niekto odovzdať svoj život Ježišovi,“ hovorí. „Neviem, ako som bola zrazu schopná ísť za duchovným a modliť sa s ním, aby som prijala Krista. Aj moja svokra bola prekvapená. Všetci boli prekvapení, vrátane mňa samej."

Po dlhom období hľadania Latifa získala skutočný pokoj. „Je pre mňa ťažké opísať svoje pocity. Vnímala som len to, že som našla svoju cestu."

Odmietnutá, bez domova, zahanbená

Latifa zaplatila svoju cenu za znovu nájdenú radosť– odmietli ju tí, ktorí ju mali chrániť: jej rodina. Jej brat sa jej vyhrážal smrťou a išiel za ňou do kostola, aby narušil bohoslužby. Bola v domácom väzení na dva týždne, kým jej otec dal ultimátum: vráť sa k islamu alebo odíď z domu. Latifa odmietla zaprieť Ježiša a odišla z domu.

„Môj otec ma nepredstaviteľne miloval,“ hovorí Latifa. "Keď ma požiadal, aby som odišla, bolo to pre mňa ako koniec sveta."

Latifa čelila nielen odmietnutiu a bezdomovectvu, ale aj hanbe. V severoafrickej kultúre žena odchádza z domu až keď sa vydá. Našťastie našla prístrešie u kresťanky. Trvalo mesiac, kým si našla prácu, no stále nemohla chodiť do kostola a dokonca vyhodila z telefónu SIM kartu, aby ju rodina nemohla nájsť. Od kamaráta sa dopočula, že jej rodina je odhodlaná jej ublížiť. 

Rodina sa nakoniec stretla s Latifou, medzitým sa však vzájomné postoje zmiernili. Vzťahy sa obnovili a členovia jej rodiny prijali manželstvo Latify s mužom, ktorý jej prvýkrát priblížil Ježiša. 

Prenasledovanie sa však obnovilo, keď sa manželský pár snažil žiť v oblasti, kde vyrastala jej matka. Širšia rodina sa vyhrážala smrťou a dvojicu dvakrát vyhnali z domu. Manžela tiež vyhodili z práce a nechali ho zbiť, vyhrážali sa ich dcére a vyvíjali nátlak na Latifinu matku. "Moja matka ma požiadala, aby som ju už nikdy nenavštívila." Aj teraz sa rodina stretáva so slovnými nadávkami na ulici a v obchodoch.

Opustená rodinou, ale vami objatá

Ale s vašou pomocou sa 42 ročná Latifa a jej manžel držia Ježiša. „Moja matka si spojila moje poníženie a chudobu s mojím obrátením,“ hovorí. „Ale s manželom sme takto nikdy nerozmýšľali. Boh nás nikdy neopustil. Veci mohli byť horšie. Veľa zlých vecí sa nestalo, pretože veriaci sa modlili za ochranu mojej rodiny. Počas tohto ťažkého obdobia vďaka vašim modlitbám mi Boh pomohol zostať pevnou v dôvere.

Nie sú to len vaše modlitby, ktoré pomohli Latife. „Zabezpečili ste, že ma navštevovali ženy, pretože som nemohla ísť do kostola,“ hovorí. „Pomohli ste mi zaplatiť nájom. Keby sme sa odtiaľ nepohli, len Boh vie, čo sa mohlo stať.“ Open Doors tiež finančne podporili Latifu, ktorá sa liečila na rakovinu.

„Ďakujem veľmi za vašu podporu,“ dodáva Latifa. „Mysleli ste na mňa, aj keď ste ma nepoznali osobne. Nikdy sme sa nestretli, ale sme bratia a sestry a patríme do jedného Tela. Vedomie, že veriaci na celom svete sa za nás modlia, nás robí hrdými.“

Hoci Latifa zažila veľa utrpenia, cíti sa požehnaná Bohom – a vaše modlitby a podpora patria medzi tieto požehnania. "Prečo by som sa mala zriecť Boha, keď ma tak požehnal?" pýta sa. „Boh stál pri mne, keď som bola dvakrát vážne chorá. Vďaka Nemu som prežila bitie, prenasledovanie a všetky Satanove plány, ako ma zničiť. Napriek všetkému som Bohom požehnaná.“

*meno bolo zmenené z bezpečnostných dôvodov

Preklad a foto z Open Doors