Táto báseň je ako taká modlitba,

ako pozitívne vyznanie toho,

v čo veríme, že sa stane.

Nech Pán požehná Vás i celé Slovensko

Národ náš  Slovenský

Aj  v našej kultúre sme neraz démonské božstvá uctievali,

Mykénskych bohov, trpeli holokaust i mnohé kresťanské sváry.

Naše vnútro sa priam napĺňalo krivdou, zlobou, násilím,

chamtivosťou, zvrhlosťou, pýchou či hriechom mnohým.

Ale dnes nad naším národom sa duchovná klíma šťastne mení,

prestáva vládnuť  materializmus, humanizmus či iné -izmy.

Modlárstvo, nemorálnosť a iný hriech postupne odchádza,

preliatie nevinnej krvi a neprávosť  sa v bázni v slzách omlúva.

Iných  viac nekopíruje a aj svojich nepriateľov priazňou žehná,

už nesvedčí  o negatívnych prejavoch a seba samého  prijíma.

Viacej neprosíka, ale  pozitívne vyznanie ku svojím skutkom má,

začína žiť  plným potenciálom  -  šťastie a pokoj  všetkým dá.

Vďaka Ti, Bože, za kontakt so živými kameňmi, studňami,

že duchovné média sa otvárajú - zjavujú sa  mystické pravdy.

V nebi sa napĺňajú nádoby prosieb mnohými orodovníkmi,

začína vyliatie Ducha Svätého  -  prielom je tu medzi nami.

Národ náš Slovenský je kráľovský - kresťanský,

kreatívny, Bohu verný, ako mravce usilovný.

Božia autorita, radosť, smelosť s ním  rezko kráča,

spravodlivosť a  čestnosť  mu optimizmus dáva.

Má vzácne poklady, ktorými môže povzbudiť i iné národy,

hrdo sa  s nimi spája  - netrpí žiadnymi komplexmi.

Prináša apoštolské oživenie, bo verne chodí s Ježišom,

modlitbami k Bohu uvoľňuje víťazných Božích anjelov.

Svoju víziu - cieľ jasne vidí, preto  môže zavčasu zasiahnuť,

kniežatá mocnosti  pred ním padajú pre jeho vieru - svätosť.

Hospodin sa nad  Slovenskom zmiloval - vrúcna vďaka Mu,

Boh  zástupov, armád, Kráľ Kráľov prichádza - sláva, chvála Mu.

Pod Tatranské  Slovensko, sa rajskou záhradou stáva,

Božia starostlivosť  je vnímaná - cesta nádeje sa otvára.

Duch nášho milovaného národa povstáva, krásou žiari,

láska a dobrota rozkvitá  -  vitaj  želaný čas Božej slávy.