Kňazská úroveň kresťanskej cirkvi v stredoveku,
sa v mnohom odklonila od prvokresťanského základu.
Na obnovu jej duchovného poslania vstúpili reformátori:
John Wycliffe, Ján Hus, Martin Luther aj iní vzkriesitelia.
Husovi, ako aj všetkým Bohu verným, šlo v cirkvi o nápravu,
usilovali sa priamo odovzdať veriacim pomoc - Božiu záchranu.
Zrozumiteľnou rečou Husove kázne zneli zakotvené v Písme svätom,
jedine Kristus je hlavou v cirkvi, spása ľudstva, svetlom národov.
Hus bol inšpirátorom a tvorcom revolúcie ducha,
bojoval proti všetkému, čo zatracuje duše i telá,
proti sebectvu, mamonárstvu, podvodom, klamstvu,
ale aj náboženskej bigotnosti i proti modlárstvu.
Diel učenia prevzal od cirkevných otcov,
ako bol sv. Augustín, Jeroným, Bernard či Gregor.
Odkázal: Hľadaj Pravdu, počuj Pravdu, hovor Pravdu,
lebo len Pravda ťa vyslobodí od diabla i hriechu.
Mal túžbu priviesť kresťanov k čistému prameňu,
k dôstojnému, spravodlivému, úprimnému žitiu,
v záujme záchrany, spásy pre tento i život večný,
čo spôsobilo u vtedajších vládcov trudné schizmy.
Svoju pravdu šiel do Kostnice na cirkevný snem obhájiť,
prítomným 200 biskupom a 800 opátom chcel ju zdôvodniť.
Ním pripravené traktáty o pokoji, vlastnej viere nevypočuli,
drsno trvali na zrušení Jeho učenia, bo im privodilo rozkoly.
V predvečer Husovej smrti prišiel za ním kardinál,
žiadal podpis na odvolanie učenia, no Hus ten spis roztrhal.
„Ty teda nechceš slobodu?!“ a Ján Hus hovorí:
„Slobodu v hanbe, za cenu pravdy?!“
Majster Ján Hus išiel až na smrť pre svoju pravdu,
ani po telesnom a psychickom tlaku, neustúpil od názoru.
600 rokov už uplynulo od upálenia majstra Jána Husa,
však jeho Pravda výrazne svet v dobro mení a menila.
Husitské hnutie dalo vznik kresťanskej reformácie,
Majster Hus sa stal najväčším hrdinom dejín v Európe.
Je živým symbolom zásadovosti a slobody svedomia,
ó, Bože daj, by aj v nás rástli takíto vzácni Boží poslovia.