Necháme sa zastrašovať zlom?

V poslednej dobe si čoraz viac všímam, že aj kresťanstvo v Európe začína byť ututlávané a prenasledované. Človek má často zmiešané pocity prežehnať sa, keď ide okolo kostola, lebo sa bojí. Bojí sa ľudí naokolo. V správach i na internete som zhliadol články o pamätnej eurominci, kde mali byť spolupatróni Európy zbavení svojej hodnosti - hodnosti svätých. Rovnako i vianočný stromček v Bruseli, ktorý možno iba farbou pripomína niečo ako holé konáre. Mestské zastupiteľstvo to komentovalo multikulturalizmom a početnou moslimskou menšinou. My kresťania to musíme chápať, avšak nemôžeme sa pozerať na ničenie tradícií spojených s oslavou narodenia Ježiša Krista. Stačí ísť do nejakého slovenského mesta. Vidíme výzdobu, stromčeky, trhy. Ale je tam aj duchovno? Na dedinách áno, v mestách pomenej. Prečo? Odpoveď je jednoduchá. Je potrebné preukazovať svoju vieru aj skutkami, aj na pracovisku či v škole, v reštaurácii i jedálni, doma aj vonku. Ale pozor, musí to byť aj vo vnútri srdca. V jednote je sila. Je mi ľúto ľudí, ktorí sú zaslepení a nechcú prijať pravdu (v posledne dobe to vidno v Trnave). Prosím každého, kto je medzi takými, nech si uvedomí hlavné Slovo, Slovo, ktoré sa Telom stalo a prebývalo medzi nami. Prosím každého, ktorý protestuje, radšej nepôjde na omšu a stojí vonku pred kostolom, aby si uvedomil, že na omšu sa nejde pre kňaza, ale KRISTA ukrytého v Eucharistii. Verím, že tieto riadky si budú čítať aj veriaci z Trnavskej arcidiecézy. Nebojme sa dialógu. Sme kresťania, musíme si pomáhať :) "Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som aj ja medzi nimi." Mt 18, 20