12.10. 2011 som si vymyslela, že na scénu, ktorú vyrábam, na zajtrajší koncert, potrebujem veľký živý konár. Chodila som po sídlisku a snorila, kde by nejaký vhodný bol. Našla som niečo, nie podľa mojich predstáv, ale tak na dosah ruky, a rozhodla som sa že večer pojdem s pílkou " na lov". Malá bezo mňa nechcela do postele, a tak sladko sa mmi s ňou zaspávalo. Ráno som zistila, že je ráno, môj konár si veselo rastie ďalej... Bože, ty si nechcel aby som šla pod rúškom noci kradnúť, že? Ak je to tak, že ten konár tam byť naozaj má, postaraj sa oň ty, ty máš konexie všade, večer o 18,00 je koncert, ale to ty dobre vieš. Sadla som do auta, a prešla som zákrutou, na ceste bieločervené kužele. Zastavila som za nimi, zacúvala, na ceste bolo viacero konárov , spýtala som sa odpratávača konárov, či by vadilo , keby som si jeden konár odviezla. On že nevadilo, ale že pochybuje, že mi niektorý do auta vojde. Ja mu na to, no veď uvidíte, ja mám konexie vyššie ako je ten váš kolega so štýlkou visiaci na lanách v korune stromu. V tej chvíli mi k nohám padol konár. Neveriaci pomocník, mi konár odniesol k autu.Sklopila som všetky sedadlá okrem šoférovho a konár som pekne vložila do auta. Pred zatvorením kufra som sa pozrela na prekvapeného pomocníka, ktorý mi pokynul päsťou s palcom hore, že super. Ja som palcom mojej ruky ukázala tiež že super, ale ešte vyššie- k oblohe.