Vďaka Mirka Tej božej "stručnosti" sa ešte učím On nepotrebuje veľa slov a ja ich mám toľko

NZČ, Majik Len tak ďalej, lebo ja nemám na to, aby som písala tvorivo, a pritom z duše Padne mi dobre, keď niekto iný dokáže slovami vyjadriť to, čo je známe aj mne, len vo mne to nikdy nerastie tak, aby som sa o to podelila No, darmo, nemám spisovateľskú dušu

Mirka, ale máš objektívne a racionálne mysliacu a vidiacu dušu.

Jeho dar Má slúžiť iným na budovanie Ty máš poznanie Tvoj koment ma vrátil k Ockovi Že nemáš - máš a akú!!!!!!!!!!!

ďakujem za dobré, povzbudzujúce slovo, Anička

Ďakujem za milé a hlavne blahosklonné kvalifikovanie mojej osoby Majik

Thats Thruth Glory of Lord

Zažila som, prečo sa niekedy nedá....
Si na stránke, patríš do tejto komunity. Niektorí sa po čase snažia s tebou spriateliť. Ale potom zistia, že im "nesadneš". To by bolo OK a normálne, keby potom človek nemusel mať strach písať na stránku ďalej, keď ho trudnomyseľnosť prejde a napadne ho či Pán mu vnukne niečo pekné....lebo aj tak o ňom už panuje "mienka". Tak je radšej ticho a myslí si svoje aj o tom, že sme božie deti. Niektoré deti Božie smú robiť aj kopance, iné nie? A čo takto márnotratný syn?

My sme sa doma hádali ako na tržnici o ceny...neskôr nás život rozdelil a dozreli sme... osobne som zisttila - len nedávno! a to už mám tiež svoj vek..., že problém je v tom, že sa "nestretneme"...čítame jedným okom a v druhom už je myšlienka od nás... a chýba nám úcta k iným...aj keby ich názory boli akékoľvek, máme mať ku každému úctu...a táto nenápadná úcta by nám ukázala v pravde toho človeka... Len v praxi života to nie je ľahké, nasadiť masku, že nič ma nezraní a ísť v pokoji, ale je tu ON... rada od mojej sestričky aby sme k nemu hneď utiekli aspoň myšlienkou...idem to cvičiť aj ja...aj mne to ešte stále dá zabrať...sme tím žien a máme poriadne jazyky a lakte...Skutočné stretnutie...je bez takých bočníc ľudských treníc a nálad... sme ľudia a Boh nás tak zušľachťuje, že raz to už nebudeme robiť A asi si treba sem tam aj kopnúť - nevylučujem - do lopty alebo hoc aj do steny, ak vydrží noha alebo stenaNáš oco raz tak tresol do trámu, že si zlomil palec na ruke - hádali sa v rodine svokrovci a on zakričal: Pokoj! a tresol, mal potom sadru na palci zopár týždňov... Páter hans Buob radí tak "zarevať" dovnútra, lebo máme "návštevu", ktorá nás provokuje k hnevu...On to tak vie povedať, pukali sme od smiechu, ako zakričal...apage! s.! až sa regále triasli:o) V blogu ide o Božiu vôľu a sv. Ján z kríža nám hovorí, o Božej vôli a ľuďoch, cez ktorých ju ukazuje Boh...hovorí, ako čítať tieto strety s ľuďmi a ako vyjsť s tým a sami so sebou...hovorí to v Pravidlách pre spoločný život - zlaté pravidlá... učím sa ich naspamäť... A bez "tých druhých" ktorí nám aj povedia do tváre (alebo za chrbtom:o(, by sme nepokročili...oni sú naše skúšobné kamienky...ukazovatele lásky a tréneri odpúšťania ... a po takých "dobrákoch" zájdime k takým, čo nás milujú a pofúkajú nám natlčené srdciečka...

„Božia vôľa je vaše posvätenie. Hovorí Slovo. Pouvažujme, či je tá VEC na naše posvätenie.“
Na naše posvätenie by mala byť napríklad sviatosť manželstva a všetky prijaté sviatosti. Len naša skúsenosť je často iná, nie vždy si to takto uvedomujeme a vnímame. Sväté by malo byť teda to, čo je oddané Bohu, čo mu je v službách. Ak má byť všetko čo konáme na naše posvätenie, potom by sme mali vedieť žiť vždy s ľuďmi v láske, ale to len málokto dokáže.

Sviatosti sú sväté ale bez "aktivácie" nám stratia na sile...aktivácia je život z nich...starosť o ne, ich rozvíjanie, ošetrovanie (krst, manželstvo, vzťahy s inými) To musíme znovu objaviť... a uchovať si to, čo je sväté...(vzťahy, aj manželstvo) diabol nespal (my sme spali dosť dlho:o) a tak tu máme do činenia s duchom rozdelenia... je taktiež tak veľmi "osobný", že sa stáva našim druhým "ja" a my ho nevieme rozoznať... ten nám potom naloží do hlavy myšlienky typu: "mám právo!" na to, aby... a je "spravodlivé" aby som si nenechal... "rob takto", inak ...a podobné "klamstvá", človek uverí klamstvu... a následkom toho začne mať voči všetkému a voči každému "výhrady"... pre hocičo, aj pre hlúposti...(poznám z praxe!) a nemôže sa tomu ubrániť... a priznám sa, že aj ja mám s "ním" čo robiť, lebo je neodbytný ako stádo komárov a ak na chvíľu nedám pozor, už ma má a ja mám "hádku ako delo" a problémy vo vzťahu... pre jedinú vetu, na ktorú ma "svrbel jazyk", povedanú nevhod, kedy som si mala radšej hryznúť do jazyka...neopísateľné... Páter Buob, palotínsky kňaz povedal, že "ten" si extra podá ľudí dobrých, má v obľube kresťanov:o), ktorí túžia byť dobrými a chceli by nažívať v pokojných vzťahoch... chladní a bez svedomia ho nepoznajú... k nám sa nasťahoval...
Tá "finta" je, musíme ho rozoznať a musíme mu okamžite AKTÍVNE odporovať. Inak zostane a strpčí nám život aj naďalej... a výsledkom budú zničené vzťahy a smútok človeka, ktorý je dobrý a nemyslel nič zlé...

No a práve to posledné sa "už nedá". Ani čo by cez prázdniny ušiel Ic vlak alebo posledná loď.

dá sa. je to ťažké, spočiatku. Cvikom sa človek naučí a už ho len tak nedostane... to je tá "bdelosť" a "rozlišovanie", čo nás nikto nenaučil... trápila som sa s tým sama, hľadala som a našla som:o) len použiť to, je iná vec:o) Zajtra mám zasa premiéru:o) PS: pády sa nepočítajú, dôležitá je vôľa...(ani my si ich nesmieme príliš braťk srdcu! Boh odpúšťa HNEĎ, aj my tak robme sami sebe...a aj inému azda troška neskôr:o) Boh robí ostatné a naučí nás...