Boh je starostlivý, milý, nežný a plný lásky. Boh je Otec, najlepší otec, akého by sme si vedeli predstaviť.

Sedela som na schodoch nášho domčeka. Hlavou mi vírili všelijaké myšlienky uplynulých záležitostí tohto týždňa. Mala som však v srdci Boží pokoj, už pár dní, čo u mňa nebýva zvykom. Náročné záležitosti ma zvyčajne "roztočia" a tento vzácny pokoj ľahko strácam. Bolo pekne, modré nebo s malými bielymi oblakmi, prežiarené slnkom.

Z tej pozície na schodoch sa dobre pozerá dohora na oblaky. Susedia v dome oproti majú holuby. Nie obyčajné. Sú zo šľachteného plemena. Vídavam ich často, keď hľadím smerom k domu susedov. Nič mimoriadne... Holuby... Lietajú pekne, inak ako tie "obyčajné", robia aj saltá vo vzduchu a pritom silno trepocú krídlami. Je ich viac, asi šesť alebo aj osem, neviem. Sú biele a bledohnedasté, vyzerajú v diaľke ako keby mali krajkové chvostíky. Sú veľmi pekné. Lietajú zvyčajne do výšky nad domom oproti nášmu. Tam predvádzajú svoje lety a potom zmiznú v diaľke. K nášmu domu nelietajú. Trepot ich krídel je však hlasný, dakedy ma to dokonca rozčuľovalo... Keď sa "predvádzali" svojimi vzletmi, lebo to robievajú dosť dlho.

Ako som tam sedela, bola som zamyslená. Mnohé, čo máme teraz za sebou bolo náročné a ešte to nie je za nami. Bola som "vážne" naladená. Je toho dosť, čo treba poriešiť. Zrazu som pre tleskot krídiel holubov musela pohliadnuť nad  seba. Takú nádheru som dávno nezažila! Všetky tie nádherné holuby zrazu lietali nadomnou - nad našim domom, čo inak nerobievajú! Na tých schodoch sa zastavím často, keď niečo robím doma alebo v záhrade. Ten let holubov bolo nádherné predstavenie. Krúžili ponad dom, v patričnej výške ale predsa  dobre viditeľné a predviedli celé svoje umenie. Pôvabný let, saltá, s takou precíznosťou a eleganciou, pričom krúžili vo svojej "formácii" a hlasno trepotali krídlami. Lietali do širokého okruhu, potom vyleteli do výšky, robili saltá a celé to niekoľkokrát zopakovali. Nedá sa to slovami opísať. Trvalo to pomerne dlho, aj päť minút, neviem to posúdiť, lebo som bola očami a celou mojou pozornosťou úplne zaujatá ich letom. Na oblohe modrej, jasnej a slnečnej to vyzeralo úžasne. Prvé, čo ma v tom momente napadlo, bolo: Bol to let na Božiu oslavu... A Boh akoby ním pohladil moje srdce. "Ďakujem, Otecko"! Priam som pocítila nežnosť Boha. "Len tak" poslal svoje povzbudenie v podobe tejto nádhery! Som presvedčená a aj som to tak vnímala, že to bol "darček" od Neho. Nemyslela som v tom momente vôbec na Boha. Cítila som jasne, že to bolo od Neho. Neverím v náhody. Neverím, že sa "len tak" niečo udeje. A už vôbec nie, niečo tak nádherné. Bola som dojatá k slzám. Tie holuby, čo ma skôr "vyrušovali" ako potešovali. Nevychádzala som z úžasu nad tou krásou a eleganciou. Myslím, že je krásne, že sa Duch sv. ukázal v podobe holubice. Taký holub - to je nádhera, krása, pôvab, dôstojnosť a elegancia! Úplne vhodný do Božieho repertoáru!

Holuby potom odleteli a ja som pokračovala v mojej práci. Ten zážitok mi potešil srdce a ja som nemohla prestať myslieť na Boha... Na jeho krásu, múdrosť, pôvab a eleganciu... Na Jeho darčeky, na Jeho lásku, ktorú som vôbec nečakala. Ďakujem, Otecko!

PS: na Googli som našla, že sú to "Tlieskače", holuby, ktoré sú výborými letcami, majú svojrázny štýl letu - lietajú do okruhu a kolmo do výšky, potom sa spúšťajú dolu, pričom silno "tlieskajú" krídlami.Majú vznešený vzhľad...