Odvážny príkaz... To povedala jedna žena inej, ktorá sa práve umárala v žiali nad sebou a nad svojim zbabraným životom.

Jednoducho  jej povedala: "Modli sa!" Žena jej odpovedala, že je na Boha nahnevaná, že ju nepočuje, nepomáha jej a On na ňu dopustil toto trápenie... Gabriela jej hovorila o sebe, ako sa jej zrútil svet, ako bolo rozbité jej manželstvo a ako stratila to, čo malo v jej živote veľmi veľkú cenu. K nej prišla iná žena, z jej susedstva, podala jej modlitbu novény a povedala jej: "Modli sa!". Gabriela sa nikdy predtým nemodlila, neverila v to, že je modlitba môže pomôcť. Nemala však inú možnosť. Bola v koncoch so svojimi možnosťami...Obe sa začali stretať k modlitbe. Prvé stretnutie bolo čudné, hanbili sa jedna pred druhou, vysloviť slová modlitby... neskôr, vytvorili modlitebnú dvojicu. Modlitby sa sypali k nebu a ženy sa spriatelili, prežívali spolu nie len čas spoločnej modlitby, ale aj hodnotné a radostné stretnutia. Modlitba začala rásť... Otvorili sa nové obzory v živote Gabriely.

Epizóda je zo životného  príbehu Gabriele Kuby, sociologičky a konvertitky, dnes známej autorky viacerých kníh, kde opisuje nájdenie viery..., Gabriele sa vtedy po prvý krát začala modliť k Bohu. Dnes je praktizujúcou katolíčkou, vydáva svedectvo o svojom obrátení a o dare, ktorý dostala: dar viery v Boha a spoločenstvo katolíckej Cirkvi. Je vernou ctiteľkou Panny Márie, Matky Ježišovej, o ktorej hovorí, že jej darovala modlitbu svätého ruženca.

+

Modlitba v rodine - mocný pilier viery v Boha

Mnohí kresťania sa sťažujú, že ich modlitby nie sú vypočuté. Mnohí sa už ani nesťažujú, ale zanechali celú modlitbu. Francis Mac Nutt píše, že pred mnohými rokmi osobne prišiel k poznaniu, že keď sa s ľuďmi modlíme, Boh uzdravuje dokonca aj prostredníctvom jednoduchých modlitieb. Potom zistil aj to, ako kresťania vo veľmi veľkom rozsahu stratili vzácne dedičstvo uzdravujúcej modlitby. Mnohí kresťania sa jednoducho nenaučili sa spolu modliť - modliť sa jeden s druhým vlastnými slovami za čokoľvek, a ešte menej za uzdravenie. Dokonca ani kresťania, ktorí chodia pravidelne na sväté omš a prijímajú sviatosti sa to nikdy nenaučili, modliť sa spolu vlastnými slovami doma. V roku 1976 si Francis overoval situáciu na rôznych stretntiach a konferenciách. Pýtal sa ľudí:

"Koľkí z vás sa pamätajú na to, že sa s vami v detstve doma modlil vlastnými slovami  váš otec?" Pýtal sa viac ako stotisíc ľudí.¹ A výsledok? Asi 3% opýtaných si vedeli spomenúť... Tých, čo sa spolu modlili s matkou, bolo o niečo viac. Ten šokujúci poznatok - 97% praktizujúcich kresťanov nemá záujem zúčastňovať sa duchovných cvičení, nemá záujem o modlitbu, a nikdy nemalo skúsenosť s modlitbou vlastnými slovami vo svojich rodinách... Ak sa spýtate manželských párov, či sa spolu modlia, zistíte, že sa modlia spolu nanajvýš modlitbu pred jedlom...

Nedostatok spoločnej modlitby v rodine je veľkou - hroznou osobnou stratou...Ľudia si neuvedomujú, že im chýba niečo veľmi dôležité. Vynechávať spoločnú modlitbu je ako nechodiť v nedeľu do kostola... Mnoho kresťanov má "pocit", že sú vzdialení od Boha, nie sú si istí jeho láskou... Slávenie liturgie je dnes u mnohých iba akousi povinnosťou, nie je skutočným a oddaným spevom chvál a vzdávaním vďaky. Vzťah k Bohu má tendenciu stať sa formálnym... neosobným, hoci Ježiš ponúka priateľstvo... Jn15,15; Aj v kostoloch len zriedka počuť kázeň o dôležitosti spoločnej modlitby v rodinách...

Každý deň so spoločnou modlitbou

Keby bol Francis mladým mužom, ktorý hľadá dievča do manželstva, prvým kritériom by bola každodenná spoločná modlitba. Deň bez nej je ako vyjsť na ulicu bez oblečenia... Keď sa spolu modlíme, veľmi reálne pocítime Božiu prítomnosť. Niečo  sa hlboko  v nás spája. Ak žijem v komunite, v spoločenstve, na internáte, mal by som čas od času  praktizovať spoločnú modlitbu napr. so spolubývajúcim. Mnoho kňazov, bratov a sestier, ktorých srdce túži a volá po osobnej modlitbe  trpí pre to, že mnohí členovia spoločenstva nechcú viac, ako sú formálne modlitby.

Domáca spoločná modlitba je úžasnou skúsenosťou... Súčasný bezútešný stav by sa dal ľahko zmeniť, keby k tomu ľudia boli vedení a mohli to zakúsiť. Francis upozorňuje na skutočnosť, že v žiadnej kresťanskej cirkvi sa nevyučuje PROTI spoločným modlitbám v rodinách, je to naopak!

Žiadosť o modlitbu

Francis odhaľuje bežným kresťanom, že Boh môže cez nich konať veľké veci, dokonca uzdravenia. treba sa začať spolu modliť. Za hoccičo, čo je potrebné. Modliť sa v dôvere, lebo Boh je mocný a dá, ak ho prosíme. Modlime sa za potreby, ktoré máme, za uzdravenie, modlime sa nad deťmi, nad manželskými partnermi, modlime sa spolu, jeden za druhého. Aj vy to dokážete. Ježiš chce použiť práve vás na požehnanie, ba dokonca na uzdravenie vášho partnera. Modlite sa spoločne, v detskej dôvere a v úprimnej láske k Bohu, ktorý vždy počuje naše modlitby. Modlite sa jeden za druhého...

Francis Mac Nutt je laický dominikán, medzinárodne uznávaná autorita v oblasti uzdravovania. Pracoval v službe uzdravovania vo viac, ako 31 krajinách, napísal bestseler "Uzdravovanie". Tento blog je podľa jeho prednášky z mája roku 1980 v Largo na Floride, z knižôčky "Modlitba, ktorá uzdravuje" - Ako sa modliť za uzdravenie v rodine, vydané v roku 2001 vo vydavateľstve sv. Bystríka

+

Na záver moja vlatná epizóda, z môjho života. Som z katolíckej rodiny, pokrstená, birmovaná a cirkevne sobášená. My sme sa doma modlili. Naučili sme sa modlitby a tie sme sa potom modlievali. S nami sa doma modlila naša maminka. Otecko väčšinou pracoval, vedel však modlitby a niekedy sa modlil "bez slov" s nami:o) Maminka nám vysvetlila, čo je domáca cirkev. Vtedy sme ešte čítavali z časopisu Posol Božského srdca, kde bola rubrika "Dom podľa Srdca Ježišovho" a mnohé iné. Vtedy sme sa modlievali novény, a májové pobožnosti. Litánie a mnohé iné neboli zvláštnosťou. Poznali sme mnohé z nich a ja osobne som sa ich modlila veľmi rada. Nemali sme veľa kníh, čítali sme životopisy niekoľkých svätých. Neskôr, v čase školy, všetko trochu zvlažnelo, ale základ zostal. Vždy znova nám (každému členovi našej rodiny!) Boh obnovil modlitbu, ktorú sme stratili nespočetne veľakrát, uzdravil naše srdce z vlažnosti a z ľahostajnosti, ktorej sa do neho vkrádalo stále viac, priamo úmerne rastu vonkajších povinností v škole a neskôr v zamestaní. Otecko nechodil s nami na sv. omše... Vodil nás tam, ale sám nešiel. Po rokoch sme vyprosili pre ocka ten dar "Návratu". Volá sa obrátenie. Spoločne sme slávili na sv. omši ten zázrak jeho obrátenia :o) kedy sa vyspovedal a znova prijal Ježiša v Eucharistii, začal s nami chodiť do kostola. Mohla by som písať mnohé, mnohé príbehy, kedy mňa osobne Pán zachránil a znovu mi vrátil dary a milosti...

Boh pôsobil v mojom živote po celý čas

Boh zachránil mojich rodičov od rozvodu, kedy sa tento "neduh" začínal práve stávať moderným..., Boh mi daroval troch súrodencov, zachránil život mojej sestričke..., uzdravil moju maminku z veľkého trápenia - počiatok depresií, a veľkého smútku, pre nepriateľstvo v rodine,  kedy chradla na tele a na duchu... Boh daroval našej rodine zmierenie - obnovil vzťahy s inými členmi rodiny, uzmierenie svárov a neprajností; Boh mi daroval späť moju dôveru v katolícku Cirkev, keď som odolávala nezmyslom, ktoré sa o katolíckej Cirkvi začali šíriť ako mor. Boh mi daroval môjho manžela, moju rodinu, priateľov a vôbec všetko, čo mám, je definitívne od Boha. Nie sme bohatí, nemáme peňazí a majetkov, nikdy sme však netreli biedu. Boh mi daroval moje zamestanie aj povolanie služby a mnohé mnohé iné. Dostala som mnohé vyslobodenia, z pochybností, z neistoty, zo strachu v tejto bláznivej dobe, daroval mi nekonečné odpustenia, naučil mňa, ako odpúšťať, aby odišlo zranenie... Boh ma vždy prijal, aj po mojich pádoch, akonáhle som sa k nemu obrátila v úprimnosti a ľútosti...

Môj "nekonečný príbeh" trvá podnes.

Boh uzdravuje môj život po celý čas, nie len od mnohých trápení a problémov. Uzdravuje a obnovuje moju vieru, posilňuje a upevňuje nádej, rozohňuje lásku..., učí ma, ako mám milovať priateľov, cudzích aj nepriateľov..., je to úžasné dobrodružstvo. Naučil ma aj to, ako prijať kríž, ako sa ho nebáť a ako ho milovať. Poviem vám, je to nádhera! Nie je to iba ľahké! Niekedy poriadne zabolí. Boh je vždy prítomný, nikdy nie sme sami!  S Ním je to vždy úžasné a mocné. Naučil ma odpúšťať a žehnať iným, prekonávať seba a naučil ma bojovať... Naučil ma, čím je Liturgia..., obnovil moju osobnú sviatosť zmierenia, dá vždy to, čo práve potrebujem (Písmo, knihy, udalosti aj ľudia:o). Vedeli ste, že vaša modlitba k nemu prichádza už vtedy, ak ste si ju v srdci práve pomysleli? Áno, je tak. Preto nie je problém modliť sa bez prestania. je to zotrvanie v Božej prítomnosti... Boh dnes obnovuje každého z nás, svoju Cirkev, vedie ju a očisťuje, čaká na každého z nás...

Dnes Boh uzdravil moju modlitbu... Ďakujem za zázrak uzdravovania! Boh ma naučil, ako sa modliť za iných, za vás, za Cirkev a za ľudí vôbec. Je to úžasný dar... Boh mi dal porozumieť mnohému v mojom živote, ukázal mi, ako čítať Písmo sväté... Je toho toľko... Neprestanem chváliť a velebiť jeho sväté meno!

Majme dôveru ako deti, modlime sa spolu vrúcne a v dôvere a uvidíme zázraky!

Modlime sa spolu doma, v rodine, v spoločenstvách a prosme o to, čo potrebujeme, hlavne o uzdravenie!

Boh vždy vypočuje naše modlitby!

Boh nikdy neopúšťa ľudí. Ľudia väčšinou nerozumejú Jemu alebo nedokážu dať seba... Boh je vždy tu a čaká. Stačí len gesto človeka a Božia nekonečná láska urobí ostatné...

Neboj sa, len ver! Hovorí Petrovi, a neskôr to hovorí mnohým. To povedal aj mne. Neboj sa! Ver a modli sa! To stačí. Boh nikdy nikoho nesklamal.

+

-----------------------------

1. Výskum robil dlhšiu dobu, v USA, v iných štátoch, rozdiely boli zaznamenané u študentov jednej univerzity, kde sa vedeli rozpamätať v 50%, v Južnej Kórei sa z 2000 účastníkov zodvihla jediná ruka...