Hľadáme... Prácu, byt, človeka (priateľa, partnera), spoločenstvo, chceme mať dieťa, potrebujeme prostriedky pre život, potrebujeme čas na dôležité, chceme vidieť zmysel menších a väčších prekážok, kríz, trápení... Takmer všetci niečo hľadáme. Hľadáme riešenia, cesty, ľudí, spôsoby, neviem, čo všetko, aby sme mohli žiť svoj život. Hľadáme niečo - niekoho, čo sa nám - tebe, mne zdá, že nám chýba, zdá sa, ako keby sa to nedalo nájsť...

Pritom sa stáva, že nevidíme to, čo tu je. Pri podobnom "hľadaní" nám veľakrát uniká prítomnosť. Ba viac, strácame vyrovnanosť a triezvosť pohľadu. To, čo my mienime, nie Boh, že nám chýba, sa zrazu začne rozrastať alebo sa nedá ohraničiť, čiže zostane v tom potenciál rozrastania sa...

Tento fenomén nie je vlastný Božiemu... Boh dáva rast. Boh dáva čas. Nepozná náhlenie...Človek, ratslinky, zvieratká rastú nie rozrastajú sa... Je tu semeno, výhonok, malinká rastlinka... a rast, v čase. To je Božie.

Pri tak ľudsky typickom hľadaní (bez Boha) si vôbec nevšimneme, a zapadneme do nariekania, viac hľadaní, lamentovania nad tým, čo nie je ako by mohlo byť. Všetko toto je náš pohľad... Nie Boží. Prečo to viem? Sama tým prechádzam. Nikdy som nebola majstrom v rozlišovaní a tiež žijem v sekulárnom svete moje kresťanstvo. Žiť v sekulárnom svete znamená, že všetko (všetci, ľudia aj kňazi) okolo mňa je tak prispôsobené svetskému, že človeku ťažko padne nájsť v tom celom to Božie. Boh je všade, tak veríme, čiže je aj tu, v "mojom" malom svete, je aj vo veľkom svete. Je stvoriteľ vesmíru a celého sveta, je aj Stvoriteľ môj. On sa stará, riadi celá svet aj neb a stará sa o mňa!!! jedn miniosobu v celom systéme jeho ľudstva na celej zemi! A ja som pre neho tak dôležitá, že mám spočítané vlasy na hlave a Boh vie o mojom dychu, o mojom myslení, Boh vie všetko o mojom srdci. Vie všetko...

Ja mám všetko, čo mi treba k životu. Mám Boha... Mám vieru, ktorú mi posilňuje a oživuje, mám jeho dary. Mám, vlastním... moje schopnosti, moje osobné dary, moje vlastnosti aj rodinu a domček, veci k životu, moje prostredie, kde som sa narodila, kde som žila a kde žijem dnes. Som z vôle Boha. Som jeho dcéra. Boh je so mnou vždy a všade. Život je zmena, pohyb, vývin stále dokola. Všetko sa neustále mení... tak, ako chce Boh. Nič sa nedeje, čo by nedal On. Boh všetko riadi aj zariadi. Preto ak sú aj situácie, veci a niečo, čo chýba, patrí to k životu. Svet aj človek sú nedokonalými, preto nám stále chýba niečo... Sme na ceste k (ú)plnosti. Hľaďme len na to, aby nám nikdy nechýbal Boh...

To, čo mi chýba - stále mi niečo chýba! - to, čo teraz momentálne chýba, dosahujem s jeho pomocou. Deň čo deň, málokedy naraz a hneď - tak to robí svet, hoci tiež nie vždy :o) . Boh je moje Svetlo a moja sila. Boh je moja cesta, On je môj Sprievodca na ceste. On je vždy so mnou na mojich chodníkoch, kde kráča moja noha, aj moja myseľ. Boh má moje srde! Ja som mu ho darovala už pred časom... a dávam ho Bohu vždy znova, znova... lebo moje srdce je vrtkavé a ľahko by sa v tommto svete (aj vo svete mojich myšlienok! ) stratilo. Boh mi dáva nový deň, pri prebudení ma víta jeho láska a dobrota. Boh mi dáva každý deň znova nové možnosti, mnohé rôzne, najrôznejšie možnosti. Ja ich musím nájsť, uvidieť, prijať. Ja z nich musím vyberať. Ja mám hľadieť na jeho tvár, aby som mohla hľadať ko On, a nájsť to, čo mi pripravil. Ak nehľadím k nemu, nebudem môcť nájsť bez problémov

Musím hľadať a nájsť, nie zhľadávať = vymýšľať, v tom som majsterka! Mám tisíc nápadov... Mám jedno konkrétne riešenie od Boha. Boh je jedno (ta), jedno (duchosť), jedinečnosť a jeho riešenie je uskutočniteľné v tom zmysle - jednoducho a jasne.

Ja však nevidím... Hľadám tak, ako mi ukazuje Boh? Nie som si istá... či hľadám, ako by hľadal On. Chcem hľadať a nájsť s Tebou, Pane!

Ja neviem pochopiť, ak som videla... a hľadám ďalej. Prosím si o múdrosť...

Ja neviem prijať riešnie, ktoré mi ukázal, podal, dal nájsť... Pane, pomôž mi prijať, čo je dobré v Tvojich očiach!

Ja som to, kto nemôže nájsť, napriek dlhému hľadaniu..., lebo hľadám po svojom. Ja mám na očiach a na srdci slepotu, ktorá mi bráni vidieť a nájsť, ak nechávam Boha pred dverami. Ja mám tvrdohlavé, nepozorné srdce, neschopnosť pochopiť v Božej múdrosti, neschopnosť rozhodnúť sa, neschopnosť prijať ... Verte mi, mám s tým problém!!! Veľakrát aj vidím a nechcem prijať také riešenie.... Alebo hneď nevidím, a Pán mi jasne ukazuje... kým uvidím. No ja neviem prijať. Potom jeho "nápad", jeho "dar" odchádza, nie, ja ho zakladám do zbierky "mojich riešení"...

Boh mi riešenie nevezme, nechá ho zrieť. Našťastie, vďaka tebe, môj milovaný Boh! On ma miluje a má plán. On vie, čo potrebujem a On vie, ako to uskutočniť. Boh vie, že potrebujem čas, niekedy veľa času... Boh vie, že prídem na to, že práve toto jeho riešenie je to najlepšie. Prijímam Božie riešenia stále ochotnejšie, prijímam stále viac... jeho riešení, vo všetkom, tak, ako sú. Aj s "rizikom", že "moju vec" hneď nedokončím.

+

Preto netrápme sa v srdci pre veci, ktoré "nemôžeme vyriešiť". Pozvime Boha na cestu, pri hľadaní, aj v pochode, alebo aj bez hľadania...  Poďme krok za krokom, s Bohom a v jeho Slove, poďme s Ním, tak rýchlo, ako chce On, s pohľadom múdreho človeka, tak, ako práve teraz vidíme na cestu.

Hľaďme úprimne a pozorne na Neho, Tvorcu vesmíru, Tvorcu sveta a človeka - On má vždy to najvhodnejšie riešenie na každú záležitosť. Snažme sa nájsť to jeho riešenie, ktoré nám pripravil so všetkou starostlivosťou milujúceho Otecka... On nám pomôže pochopiť, rozhodnúť sa aj prijať. Boh naše dielo dokončí - hovorím so žalmistom, a ja mu chválu vzdám!

Modlím sa a prosím za seba aj za vás, aby sme hľadali a nachádzali Božie riešenie, a aby Boh riadil, budoval a dokončoval naše dielo! Nezabudnime ďakovať! Ak nemôžeme pokročiť, nemáme akoby úspech v hľadaní, prerušme na chvíľu prácu aj hľadanie a chváľme Boha... Ďakujem mu, lebo nie On, ale my sme ešte neprišli na jeho výšinu... On je tam, na hore zjavenia a čaká na nás... Bez prestania chcem chváliť a ďakovať môjmu Bohu...