Na Kvetnú nedeľu František v homílii povedal:

Ježiš vstupuje do Jeruzalema. Na slávnosť ho sprevádza zástup učeníkov, rozprestierajú pred ním plášte, hovorí sa o zázrakoch, ktoré vykonal a počuť volanie na slávu: „Požehnaný kráľ, ktorý prichádza v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach“ (Lk 19,38).Zástup, slávnosť, volanie na slávu, požehnanie, pokoj. Ovzdušie je plné radosti. Ježiš prebudil v srdciach mnohých veľké nádeje, predovšetkým u ľudí ponížených, jednoduchých, chudobných, zabudnutých, v tých, ktorí v očiach sveta nič neznamenajú. Vedel pochopiť ľudské trápenie, ukázal tvár milosrdného Boha, sklonil sa, aby uzdravil telo aj dušu. Toto je Ježiš. Toto je jeho srdce, ktoré hľadí na nás všetkých, ktoré hľadí na naše choroby a naše hriechy. Ježišova láska je veľká. Takýmto spôsobom vstupuje do Jeruzalema: s láskou hľadí na všetkých nás.
Je to pekná scéna, plná svetla, svetla Ježišovej lásky, jeho srdca, scéna radosti a oslavy.
Na začiatku svätej omše sme opakovali to isté. Mávali sme palmovými listami. Aj my sme prijali Ježiša; aj my sme prejavili radosť z toho, že ho môžeme sprevádzať a poznať zblízka, prítomného v nás a medzi nami ako priateľa, brata, ale aj ako kráľa; ako toho, ktorý je žiariacim majákom nášho života. Ježiš je Boh, znížil sa však, aby kráčal spolu s nami. Je našim priateľom, našim bratom. On nás osvecuje na našej púti. Takýmto spôsobom sme ho dnes aj prijali. Tu je prvé slovo, o ktorom vám chcem rozprávať: radosť! Nikdy nebuďte smutnými mužmi a ženami: kresťan takým nikdy nemôže byť! Nikdy sa nenechajte znechutiť! Naša radosť sa nerodí z toho, že vlastníme mnoho vecí, ale rodí sa zo skutočného stretnutia sa s Osobou, s Ježišom, ktorý je uprostred nás. Rodí sa z poznania, že s ním nikdy nie sme sami, ani v ťažkých chvíľach, aj keď na ceste životom stretávame problémy a prekážky, ktoré sa zdajú byť neprekonateľnými – a tých je naozaj veľa! V takejto chvíli prichádza nepriateľ, prichádza diabol, ktorý sa často vydáva za anjela a zákerne sa nám prihovára. Nepočúvajte ho! Nasledujme Ježiša! Sprevádzame a nasledujeme Ježiša, ale predovšetkým vieme, že on sprevádza nás a nesie nás na svojich pleciach. Na tomto stojí naša radosť, naša nádej, ktoré musíme priniesť aj do tohto nášho sveta. Prosím vás, nenechajte si ukradnúť nádej! Nenechajte si ukradnúť nádej! Tú nádej, ktorú nám dáva Ježiš.

Prečo Ježiš vstupuje do Jeruzalema, alebo ešte lepšie: ako Ježiš vstupuje do Jeruzalema? Zástup mu prevoláva na slávu ako kráľovi. Nebráni sa tomu a neutišuje ich (porov. Lk 19,39-40). Avšak, akým typom kráľa je Ježiš? Pozrime sa naňho: Sedí na osliatku, nemá vedľa seba služobníctvo, ktoré by ho sprevádzalo a ani nie je obkolesený vojskom, ktoré je symbolom moci. Tí, ktorí ho sprevádzajú sú ľudia pokorní a jednoduchí, tí, ktorí dokážu v Ježišovi vidieť niečo viac, majú zmysel pre vieru a hovoria: „Toto je Spasiteľ“. Ježiš nevstupuje do Svätého mesta, aby prijal honory, ktoré prináležia pozemským kráľom, takým, čo majú moc a vládnu. Vstupuje, aby bol bičovaný, urážaný a zhanobený, ako to predpovedal Izaiáš v dnešnom prvom čítaní (porov. Iz 50,6). Vstupuje, aby mu dali tŕňovú korunu, trstinu do ruky, šarlátový plášť a jeho kráľovský pôvod bude predmetom posmechu. Vstupuje, aby vyšiel na Kalváriu nesúc drevo. Tu prichádza na rad druhé slovo: Kríž. Ježiš vstupuje do Jeruzalema, aby zomrel na kríži. Presne z tohto vyžaruje jeho kráľovský pôvod podľa Boha. Jeho kráľovským trónom je drevo kríža! Spomínam si na to, čo povedal Benedikt XVI. kardinálom: „Ste kniežatami, ale ukrižovaného Kráľa. Toto je Ježišov trón“. Ježiš berie na seba... Prečo kríž? Pretože Ježiš berie na seba zlo sveta, špinu a hriech sveta, rovnako aj náš hriech a zmýva ho svojou krvou, milosrdenstvom a Božou láskou. Pozrime sa okolo seba: Koľko zranení prináša zlo ľudstvu! Vojny, násilnosti, ekonomické konflikty, ktoré zasahujú tých najslabších, smäd po peniazoch, ktoré si neskôr nik nemôže vziať zo sebou, musí ich nechať. Moja stará mama hovorievala nám deťom: pohrebné oblečenie nemá vrecká. Láska k peniazom, moci, korupcia, rozdelenie, zločiny proti ľudskému životu a proti stvorenstvu! Rovnako – každý z nás to vie a pozná – naše osobné hriechy: zanedbanie lásky a rešpektu voči Bohu, voči blížnemu a voči celému stvoreniu. Ježiš na kríži pociťuje celú ťarchu zla, ale silou Božej lásky nad ním víťazí a svojim zmŕtvychvstaním ho poráža. Toto je to dobro, ktoré pre nás všetkých koná Ježiš na tróne kríža. Objatie Kristovho kríža s láskou neprivádza k smútku, ale k radosti, k radosti z toho, že sme spasení, privádza nás k tomu, že aspoň trocha budeme konať to, čo urobil on v deň svojej smrti.

Dnes je na tomto Námestí veľa mladých. Už 28 rokov je Kvetná nedeľa Dňom mladých. A tu je tretie slovo: mladí! Drahí mladí, videl som vás v procesii, keď ste vstupovali. Predstavujem si vás ako oslavujete okolo Ježiša, mávajúc olivovými ratolesťami. Predstavujem si vás ako kričíte jeho meno a vyjadrujete svoju radosť, že ste s ním! Vám patrí dôležité miesto pri oslave viery! Vy nám prinášate radosť z viery a hovoríte nám, že vždy máme prežívať vieru s mladým srdcom, vždy s mladým srdcom či v šesťdesiatke alebo osemdesiatke! S Kristom srdce nikdy nezostarne! Všetci to vieme a vy to dobre viete, že Kráľ, ktorého nasledujeme a ktorý nás všetkých sprevádza, je veľmi výnimočný: je to Kráľ, ktorý miluje až na kríž a učí nás, aby sme slúžili a milovali. Nehanbite sa za svoj kríž! Naopak, objímte ho, pretože ste pochopili, že v sebadarovaní, opakujem v sebadarovaní a vyjdení zo seba samých, sa nachádza pravá radosť a že Boh zvíťazil nad zlom láskou. Vy nesiete putujúci Kríž po všetkých kontinentoch a po uliciach sveta! Nosíte ho, odpovedajúc na Ježišovo pozvanie «Choďte a získavajte učeníkov zo všetkých národov» (porov. Mt 28,19), čo je aj témou tohtoročných Svetových dní mládeže. Nosíte ho, aby ste všetkým povedali, že na kríži Ježiš zbúral múr nepriateľstva, ktorý oddeľoval ľudí a národy a priniesol zmierenie a pokoj. Milí priatelia, aj ja idem na cestu spolu s vami po stopách blahoslaveného Jána Pavla II. a Benedikta XVI. Už sme blízko nasledujúcej etape tejto veľkej púte Kristovho kríža. Už sa teším na júl v Riu de Janeiro! Dohodol som si s vami schôdzku v tomto veľkom brazílskom meste! Dobre sa na ňu pripravte. Predovšetkým duchovne vo svojich komunitách, aby sa toto stretnutie stalo znamením viery pre celý svet. Mladí musia povedať svetu: „Je dobré nasledovať Ježiša; je dobré ísť s Ježišom; Ježišovo posolstvo je dobré; oplatí sa vyjsť zo seba samých, z periférie sveta a existencie, aby sme priniesli Ježiša!“ Zapamätajte si tri slová: radosť, kríž, mladí.

Prosme o príhovor Pannu Máriu. Ona nás učí radosti zo stretnutia s Kristom, láske, s akou máme hľadieť na neho stojac pod krížom, entuziazmu mladého srdca, s ktorým ho máme nasledovať počas tohto Veľkého týždňa a v celom našom živote. Nech sa tak stane!

Zdroj: http://sk.radiovaticana.va/news/2013/03/24/pápež_františek:_nezabudnite_na_tri_slová_-_radosť,_kríž,_mladí/slo-676424