Darujme inému aj sebe možnosť stávať sa. Nechcime mať hneď hotových, super ľudí. Takí súiba v reklame:) Nie sú skutoční. Nesnívajme o hotových priateľstvách, partnerstvách, vzťahoch, spoločenstvách. Ani také neexistujú! Nemaľujme si super charaktery. Tie je treba objaviť.

Život človeka je akási neprestajná úloha, ktorá sa skončí až dosiahnutím večného života.

Každý z nás rastie, zreje. Rýchlejšie, pomalšie, aj veľmi rýchlo - svätí, alebo niektorí až veeeeľmi pomaly. Nie je to problém! Boh nám dal čas! Dajme si ho aj my jeden druhému! Dal nám schopnosti a dary, aby sme mali dosť pre seba aj pre bratov, sestry! Sme tu jeden pre druhého, aby sme spolu kráčali k zreniu, na ceste životom. Sme na tejto ceste spolu. Nikto nie je - nemal by byť - sám. Potrebujeme jeden druhého. To je časť úlohy, ktorú máme od Pána. Byť jeden druhému oporou, spoločníkom, ochranou v nebezpečenstve. Niekedy to však vyzerá, ako keby sme sa nemohli navzájom niesť, ako keby sme nedokázali rozumieť inému vedľa seba. Možno si myslíme, že mu rozumieme, ale máme problém prijať ho takého, aký je. Zdá sa nám prehnaný, naivný, malého ducha, nič nedávajúci... Nie je tomu tak!

Ak sa nám tak stáva, je to iba tým, že sme nedali sebe a jemu (jej) možnosť, aby nám prejavil (a) svoje dary. Boh ich dal každému a mnohé, dal nám plnosť krásnych darov, vlastností, schopností. Ak ich nevidno, môže to byť naša úloha, aby sme ich zviditeľnili, aby sme ich odkryli, našli. V prvom rade pre toho druhého, aby on mohol rásť a potom aj pre nás, aby sme riešením úloh dozrievali my. Nikto nedostal iba sám pre seba. keď Boh zavolá do života jedinca, hneď je členom spoločenstva! Už po narodení! Novonarodené dieťa obdarúva rodičov, delí sa o seba, zdieľa sa, obohacuje svoju rodinu (malé spoločenstvo) hoci o tom ešte vôbec nič nevie! Tak to pokračuje vo veľkej rodine ľudí od nepamäti.

Dostávame dary charakteru, daností, ľudí, aby sme sa my stávali schopnými byť plnohodnotnou osobnosťou. Ak sa ňou stávame, uschopňuje nás to byť, stávať sa bratom, sestrou, rodinou, priateľom, spoločenstvom. Je to súčasť našej cesty. Je to úloha  každého z nás.

Ako písal Exupéry - "Stávame sa". Odtiaľ ten pojem.

Ešte nie sme, ale stávame sa deň za dňom zrelší a schopnejší vidieť, rozumieť, milovať, odpúšťať, nevidieť negatívne. Stávame sa schopnými, zrelými. Dokážeme ísť s bratom, sestrou a stávame sa darom. Deň za dňom. Nejde to naraz. To by sme boli na konci cesty života! Zrenie je proces a získava sa na ceste. Zrelosť je dar, ktorý dostávame. Niekto ho môže už vlastniť, ale my nevieme, čo všetko už pre to vykonal, čím prešiel, že ho už mohol dosiahnuť. Musíme si poopraviť svoj pohľad na zrelého, múdreho človeka, aby bol náš pohľad na neho bez neprajnosti a závisti, aby bol pohľadom plným lásky, úcty, rešpektu. Je totiž ľudské, chcieť byť tak "dobrý", ako ten iný. Každého však čaká osobná cesta, ktorou ten druhý už prešiel.

Každý z nás má úlohy, ktoré prijíma a s nimi pracuje, na nich sa učí a zreje na charaktere, na schopnostiach a na duchu. Srdce rastie, tak sa stávame veľkodušnými a zrazu nám nie je ťažké ani náročné milovať iných, aj keď sú tak iní, ako my. 

Tu je  priestor pre vzťah.

Tu je možná zrelá komunikácia, ktorou môže vzniknúť vzťah, priateľstvo.

Želám vám i sebe, aby sme neboli netrpezliví a aby sme sa nebáli.

Jedni toho, že žiadne dary nenesú, iní toho, že ich dary nie sú dosť dobré, aby ich ponúkali inému.

A napokon tí zrelší, múdrejší - nebojte sa stať sa darom pre iných! Vaše krásne a vzácne  schopnosti a vlastnosti môžu iným objaviť ich krásu a hodnotu, ktorú do nich vložil Nebeský Otecko. A nie len to. Boh odmení aj vás novým vzťahom! Veď kto má, tomu pridá!

Potrebujeme sa navzájom. Každý z nás je milý a drahý Otcovi. Nikto by nemal byť bez brata, bez sestry, aby sa na ceste života nestratil alebo nebál. Ani ja nemôžem ísť sama. Hľadám, ku komu ma Boh posiela.

Nebojme sa dať seba!

Nebojme sa podať ruku, darovať slovo, úsmev a možno aj viac. Nebojme sa dať inému niečo zo seba. Dať mu seba.

Nebojme sa, darovať sebe aj inému čas, aby sme mohli uvidieť dary, aby sme sa stali darom jeden druhému.

Nebojme sa darovať inému seba, darovať mu aj svoje priateľstvo. Pre lásku a pre radosť, že môžeme ísť spolu kus cesty.

Nebojme sa byť veľkodušnými k iným, ako je Boh veľkodušný k nám, ku každému jednému! Naše pády a zlyhania mu neránia dávať nám lásku a prijatie. On nás vždy znova objíme, zodvihne, dá nám radosť a posilní nás a zahrnie nás novými darmi na našej ceste.

Aj my tak konajme!

A ešte niečo.

Nezľaknime sa, ak ten druhý ešte nedokáže prijať. On sa ešte len "stáva schopným nášho prijatia". Je na ceste tak, ako my. Darujme jemu i sebe čas na stávanie sa. Darujeme sebe aj jemu radosť zo spoluúčasti a dostaneme dar spoločenstva. Nájdeme spoločný smer, môžeme časť cesty prejsť spoločne, nájdeme porozumenie, lásku a radosť zo spoločenstva, zo stávania sa.

Stávame sa darom jeden druhému. Ten druhý nám skrásnie pred očami. Zrazu uvidíme jeho hodnotu.

Tu sa môže vyvinúť viac. Tu môže rásť vzťah, priateľstvo, partnerstvo, manželstvo, spoločenstvo.

Neodmietnime nikoho, koho sme stretli vo svojom živote. nebola by to strata len pre neho! Je to strata pre nás oboch! Iba dávaním dostávame, iba strácaním seba nachádzame iného.

Stávame sa.

Až potom je stav BYŤ.

Byť niekým, byť osobnosťou, byť výnimočným človekom je ďalší stupienok na našej ceste.

Stávame sa ľuďmi takými, ako nás chce mať Boh. Deň za dňom.

Tu je možná pekná komunikácia, tu môžu vznikať a rásť vzťahy. Tu vzniká spoločenstvo.

+

Nech nás - každého jedného žehná Pán!

Nech je s nami na ceste stávania sa - nech posilňuje a chráni našu vzájomnú komunikáciu,

nech nás učí viesť plodný a vznešený dialóg, kde nie sú malosti,  nedokonalosti, lebo je tu prítomný Boh.

Nech Pán chráni, posväcuje a spevňuje naše vzťahy, naše priateľstvá, naše rodiny a naše spoločenstvá!

Sme úžasná Božia rodina!

Amen!

MK

Človek je nádherná Božia  kvetina.

Boh ho obdarúva svetlom poznania, láskou blížnych,

aby mohol dorásť a rozvinúť sa v celej kráse.

Porozumenie a prijatie od iných je pre človeka nevyhnutné ako voda pre život.

Jedine s ňou sa človek stáva  schopným stať sa darom.