Blogs

« Back

AD Komenty

AD Komenty

Poučenie do budúcnosti

 
Citujem z komentu priateľa Patrika Lenčéša:
 
Toľko blogov vzniklo len ako doznievanie môjho blogu. Na jednej strane ma to teší, na druhej mrzí. Teší ma, že môj blog mal taký vplyv - až taký že kvoli nemu sa sem zaregostrovali ateisti. Na druhej strane ma mrzí, že nikto ho nepochopil. Lebo jeho pointa bola, že kresťania by nemali reagovať na primitívne provokácie ateistov. Lenže celý tento "boom" na MK je práve to, že na to reagujete.

Ak to chcete po biblicky tak: "Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly pred svine, aby ich nohami nepošliapali, neobrátili sa proti vám a neroztrhali vás." - presne toto robíte, alebo ste slepí, že to nevidíte?

Odoslané 6.3.2013 13:20.
 
Koniec citácie.
 
 
 
Zrelý človek, zrelé slová, za ktoré Patrikovi ďakujem. To biblické vyjadrenie som mala na mysli, neodvážila som sa ho  napísať... Naučila som sa, nepoužiť citáty z Písma, ak sa jedná o provokovanie alebo o  neoblomné otázky či poznámky v komentoch.
 
Pod mojim blogom "Čo by na to povedal Ježiš" vzniklo tiež tornádo komentov, ktoré neželateľne zdvihli čítanosť blogu. Rada sa tej čítanosti vzdám, nie je cieľom mojich blogov produkovať podobné komenty. Ako som písala inde, učíme sa. Nepochopíme hneď skrytosť úmyslu osoby, ktorá píše dlhočizné komenty, ktoré nie sú k téme blogu. Čo je hneď viditeľné, sú dlhočizné texty a pričasté komenty, ktoré prešvihnú limit, sú dementovaním viet a slov a nemajú koniec. Samozrejme som si to všimla. Bola moja chyba, vôbec na ne dpovedať. Polúžilo mi to k poučeniu.
smiley
 
Myslím, že nie sme slepí, ale sme príliš dobrácki a máme snahu pomôcť.  Preto sa mnohí zapojili. Isto nemali ešte skúsenosť, s takými komentármi. Nič to.
 
Stále sa učíme a každým blogom dozrievame aj v komunikácii. Nech nás vždy vedie Duch Boží a nech nás chráni od slepoty a nepochopenia. 
 
Takže nedám už moje perly nikomu pod nohy, aby mi ich pošliapal. A ani moje slová sa nebudú pliesť kamsi, kde je vidieť, že neslúžia účelu.
 
Ešte pár slov z modlitby Ježišovho blogera, zo stránky Radosť a vďačnost.
 

Modlitba Blogera

 

Už neblogujem sám (sama) pre seba, ale pre Teba.
Veď ma v každom mojom príspevku ako Ty chceš, zaraď ma, kam Ty chceš.
Vlož ma do služby, povolaj ma k obete.


Uč ma byť nasledovníkom, namiesto toho, aby som hľadal(a) nasledovníkov
Nechaj ma písať pre Teba - aby som neostal(a) mimo Teba


Vyzdvihni ma vysoko, len pre Teba - alebo ma poníž hlboko, všetko pre Teba
Nalož so mnou a s každým mojim príspevkom, podľa svojej vôle, lebo Ty sám vieš všetko najlepšie.

Nech sa nesnažím ja, ale odovzdávam sa Tebe.
Nech nesúťažím, ale slúžim.
Nech netúžim po sláve, ale po svätosti.
Nech je môj blog plný Teba a prázdny mňa.


Nech túžim po všetkom od Teba, nech neslúžim záujmom tohto sveta.
Nech zameriavam svoje slová len na to najväčšie publikum - na Teba.
Ty sám mi stačíš. ("Solo Dios basta")

Nemusím písať pre "mojich čitateľov"... ale len pre Tvoj úsmev.
Chcem svoje každodenné potvrdenie hľadať v istote zmierenia, nie v návštevnosti mojich stránok
Svoju identitu chcem nájsť v nekonečnej milosti Krista - nikdy, Bože uchovaj, v počte komentárov.
Mohla by som písať slová o veciach, ktoré som neprežil(a), len pekné slová na obrazovke - chcem však písať len o veciach, ktoré som prežil(a) na vlastnej koži.

Nech úprime a slobodne prinášam každú vetu, každý článok v blogu, každý komentár... alebo aj ne-komentár... všetko nech je k Tvojej radosti a dokonalej vôli.

Mojou jedinou slávou je niesť Tvoje meno.
Mojou jedinou pýchou je dar Tvojej Milosti.
Ty si môj jediný čitateľ,
Tvoje oči hľadajú a sem tam niečo nájdu
Urob tak, Pane.

Bože, Ty jediný si môj Boh, nie Google,
Ježiš, Ty jediný si môj Spasiteľ, nie počítado návštevnosti,
A Duchu Svätý, ty jediný si môj tešiteľ,
nie komentáre.

Tak nech je teraz, zajtra, a vo všetkom, čo príde.

Ó, Ty si slávny a požehnaný Boh, Otec, Syn a Duch Svätý
Ty si môj a ja som Tvoj(a).

Toto je moja modlitba, ktorú som urobil(a) na zemi cez klávesnicu... nech je potvrdená v nebi.

V Ježišovom mene... Amen.
 

_______________
(Originál modlitby v angličtine nájdete v tomto článku)

Zdroj originálu:

http://mojakomunita.sk/web/radost-a-vdacnost

Comments
sign-in-to-add-comment
Múdra reakcia. Nech Vás Pán udrží v tejto múdrosti, aby ste neprešli do opačného extrému. V Evanjeliu nás totiž upozorňuje aj na to, aby sme "rozhlasovali zo striech" to, čo sme počuli do uší... Tým isto nemyslel len tešiť sa z "teplej polievky" komunikácie len so "svojimi"...
Posted on 3/7/13 8:57 AM.
"Naučila som sa, nepoužiť citáty z Písma, ak sa jedná o provokovanie alebo o neoblomné otázky či poznámky v komentoch. Pod mojim blogom "Čo by na to povedal Ježiš" ... nestihol som si ten blog prečítať pred jeho vymazaním, ale je zaujímavé, ako Ježiš reagoval na zjavnú provokáciu (priamo Provokatérom samotným):
"Potom Duch vyviedol Ježiša na púšť, aby ho diabol pokúšal. .... Tu pristúpil pokušiteľ a povedal mu: „Ak si Boží Syn, povedz, nech sa z týchto kameňov stanú chleby." On odvetil: „Napísané je: » Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.«" ... (Mt 4,1-11).
Pavol takto poučuje svojho učeníka Timoteja: "Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na poúčanie, na usvedčovanie, na nápravu a na výchovu v spravodlivosti, aby bol Boží človek dokonalý a pripravený na každé dobré dielo." (2 Tim 3,16-17).
"Nepochopíme hneď skrytosť úmyslu osoby, ktorá píše dlhočizné komenty ..." - ale rovnako môže byť nejasný zmysel pár písmenkových komentov?
Posted on 3/7/13 12:13 PM.
Všetko na svete sa dá vidieť dvoma spôsobmi. Tí, ktorí sa "pohrali" s Marekovymi komentármi pochopia, čo tým bolo myslené.
Posted on 3/7/13 7:59 PM in reply to Peter Václavik.
Mám sympatie k ľuďom iných vyznaní, aj k neveriacim. V našej výmene komentárov s Marekom to zjavne išlo do extrému - nie iba na mojom blogu.
Posted on 3/7/13 8:11 PM in reply to Stanislav Košč.
Súhlasím, dokonca, čo človek, to spôsob nazerania. To však nie je výhovorka, sú to iba čiastočné pohľady a tu nastupuje potreba dialógu - spoločného hľadania pravdy.
Posted on 3/8/13 10:38 AM in reply to Mária Künzl.