Neviem. Nie som ešte zbehlá v citovaní Písma a ani by som nepoužila jeho citácie na tento účel, lebo sú to slová svätého Boha...

Neviem, čo by povedal Ježiš niekomu, kto by o sebe povedal, že je ateista. Myslím, že by na neho vôbec nenaliehal podobným spôsobom, ako sa to deje kilometrovými komentármi na blogu jedného z nás...

Je až podivuhodné, s akým zápalom sa oháňame slovami v komentároch, viac alebo menej vyberanými, od "jemných" napomínaní, cez konštatovania až ku "výzvam" k niečomu. No všetko málo osoží, vôbec nič to neosoží. Sú to argumenty do vetra, škoda času. Keby sme s takým zápalom bojovali na poli, kde nás posiela Pán... Tam by to bolo na osoh.

Ježiš sa nikomu nevnucoval svojim učením, naopak. Priťahoval ľudí svojim vystupovaním, Boh v  osobe človeka, ktorý vyžaroval moc. Nepoužíval moc na "obracanie" niekoho pre svoje respektíve Otcovo učenie... Získal si srdce človeka pohľadom, slovom, ktoré vyslovil, hovoril skôr krátke vety, nie komentáre bez konca... Áno, On bol a je Boh. On vie, ako sa možno priblížiť k niekomu, kto ho hľadá a nech je to ktokoľvek -  hebrej, grék, ateista, mýtnik, hriešnik, malomocný, colník a neviem kto všetko, ten človek bude celý bez seba, že Ježiš našiel jeho! 

Ježiš nechodil k tým, ktorí ho odmietali, od nich odchádzal. Ľud  šiel za ním, lebo chceli počuť jeho slová.

Medzi mýtnikov a hriešnikov šiel Ježiš pre jedného človeka, na ktorom videl túžbu po pravde, túžbu po Bohu a otvorené srdce.

Ježiš vyžaroval pokoj, múdrosť z neho žiarila, každý, kto ho počul, sa čudoval a nebol schopný odpovede, iba žasol nad jeho slovami.

Ježiš uzdravil dotykom rúk, slovom, modlitbou.

Ježiš sa pýtal človeka: "Čo chceš, aby som ti urobil?" Nikoho nepresviedčal slovami, ani iným spôsobom, aby sa dal pokrstiť, uzdraviť. Ľudia o to žiadali Jeho.

A človek?

Ateista alebo ktokoľvek, nech má akékoľvek "zaradenie" od ľudí, nech má akékoľvek argumenty pre alebo proti existencii Boha, ak stretne Boha, spadnú z neho slová a užasne ako tí mnohí v Písme... Užasne nad tým, ktorý má moc...

Možno povie: "Abba" Otecko...! Kto vie - Boh vie. Boh vidí srdce človeka. A slová zostanú slovami, Srdce je dôležité, srdce je podstatné. Do srdca iného človeka nevidí nikto z nás.

Toľko k tomu, čo by asi robil Ježiš a čo môže urobiť človek.

Máme sa čo doúčať. Máme ešte čas a možnosti. Mohli by sme pre zmenu skúsiť zasa budovať mosty a nie stavať múry komentárov a rozdelenia určovaním kategórií, kto je čo, kto je kto alebo kto je ako my?

Mám nádej. Nie sme zlí, ako sa spieva v jednej piesni. Sme len niekedy príliš rýchli s komentovaním, tlačia nás naše emócie. Naša komunikácia sa stále vyvíja. Aj na tej sem tam zbabranej dozrievame. Vďaka Bohu.

Takto to vidím ja.

Poslúžilo mi to na zamyslenie sa.

Vydáme počet za každé slovo...ktoré nebolo povedané, napísané s porozumením a úctou k inému človeku, aj za premrhaný čas písaním slov bez  lásky.

Ateisti nemusia byť "neobrátení", majú milosti tak ako ich máme aj my kresťania. Mnohí sú pokrstení. Mnohí z nás  znova ukázali, ako sa to nerobí. Mohli by sme si zopakovať niečo o obyčajnej komunikácii. Mohli by sme si pozrieť,  ako by komunikoval Ježiš, ktorého príklad v živote nasledujeme.

!+ MK