...Odumiera...
Človek je, ako nádherná kvetina. Je krásna no zároveň veľmi nežná. Keď sa zdá, že usychá prichádza záhradník. S nežnou láskou ju pohladí po lupienkoch, zohne sa k zemi, pobozká lístok kvetinky, akoby bozkal ruku ženy. Vezme krhlu a poleje. Príde však čas, kedy si záhradník sadne a sleduje kvetinku. Odumiera. Padá z nej lístie. Kvetinka trpí a je zmietaná pochybnosťou o záhradníkovej láske.
Zomiera a záhradník len ticho hľadí a neurobí absolútne nič, aby zmiernil jej bolesť.
No zrazu príde okamih kedy sa z kvetinky stane úžasný plod plný lásky, šťavy, života. Plod tak vzácny a nádherný, že záhradník nadšením skáče a teší sa, až ho bude môcť dať ochutnať ďalším a ďalším.
************************************************************************
A presne takto to vyzerá aj s nami. Prichádza chvíľa kedy odumierame. Je to bolestivé no Boh (záhradník) ma pre nás pripravenú premenu. Premenu lásky..
Autor: M.J.Rolčeková- Zo studničky slov