Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: radujte sa! (Flp 4, 4)
Nebolo to tak dávno takže to mám v čerstvej pamäti. Nuž čerstvej, ako čerstvej. Už sa toho za dva dni udialo toľko, že niektoré veci si z Kveťáku nepamätám. Nuž slabá pamäť mala by som s tým niečo robiť, ale nie preto píšem.
Takže Kvetný víkend v BB sa udial 30.3. - 2.4. 2012. No a presne v piatok čo jest 30. marca som mala 19. Viete si predstaviť tú nechuť s akou som tam šla. Ten odpor a predsudky, ktoré ma celý čas sprevádzali. Ale Boh mal nejaký plán, prečo to zariadil tak ako to zariadil a ja som mu síce nechápala no ani som sa nesnažila. Všetko to v podstate začalo tým, že som docestovala do BB. Šla som aj s kamarátkou na čaj aby sme nemuseli čakať kdesi vonku na lavičke. A tak si sedíme keď v tom zrazu začalo nehorázne pršať. Ja som mala na sebe len šaty a balerínky. V prvom momente som myslela, že skolabujem. Bola len jediná šanca. Ísť za nesympatickou tetou čo tam pracovala a spýtať sa jej či by som v tom malom priestore vzadu sa nesmela prezliecť do rifiel. Ešte teraz si pamätám, ako som sa cítila. Ponížená a plná predsudkov. Živo som videla, ako ma odpálkuje a nedovolí mi prezliecť sa tam. A tak som s malou dušičkou prišla k nej a spýtala sa. Ona sa len letmo pousmiala a ukázala mi kam môžem ísť. Zastretla za mnou a ja celá šokovaná som sa rýchlosťou svetla prezliekla. To bola prvá vec v ktorej mi Boh ukázal nielen ako ma miluje ale zrútil moje predsudky. Bola som potešená a zároveň mierne zmätená. A tak som pokračovala. Kamarátke prišiel priateľ a šla sním. Ja som pokračovala ďalej do centra, Zbehla som do Európy kúpiť niečo sladučké na stretko s mladými v piatok. Nakúpila som a išla na miesto stretnutia a to na námestie ku fontáne. Prišla som a čakala. A tak sme sa všetci stretli a mohlo sa ísť na školu registrovať. Taký organizovaný chaos som ešte asi nevidela. Bolo to milé no zároveň i nervy drásajúce. Konečne to bolo tu. Registrácia. Zaregistrovala som sa a ako animátorka som dostala všetky potrebné materiály na stretká. Skončila som s kamarátkou ktorej som mala robiť animátorku. To bola jedna z vecí, ktorej som sa obávala. Nuž Pán to chcel inak. A tak to všetko plynulo. Mnoho milostí, zázrakov a nádherných okamihov v Božej prítomnosti. Mnoho krásnych rozhovorov, utužovanie vzťahov a mnoho mnoho úžasných vecí. Krásne prednášky. Najviac ma oslovila od s. Františky : Robiť ťažké veci. Vtedy som si to uvedomila. Veľmi ma to potešilo a nakoplo. Musím povedať, že to bol asi najkrajší čas mojich narodenín, ktorý som prežila mimo domova. Bolo to krásne hoc mi chýbali moji priatelia no vedela som, že v modlitbe sa s nimi stretnem.
Njaväčšou vecou celého víkendu bolo asi to, ako Otecko celý ten víkend lámal všetky moje predsudky a ukazoval mi, ako veľmi ma miluje. No nielen mňa ale aj všetkých ľudí vôkol. Ukazoval mi, ako veľmi mu záleží na každom jednom človeku z nás a ako veľmi túži aby tento čas bol našou obnovou. Takým povstaním z prachu.
Tak vám všetkým prajem mnoho milostí a intenzívnu lásku od Otecka i Mamičky Panny Márie.
Buďte svätí!
P.S.: Skutočná radosť je v Bohu. Lebo Boh je láska a láska je skutočná radosť :)
