Spanilosť je klam a krása - daromnosť; chválu si zasluhuje žena, čo sa bojí Pána. (Prís 31,30)
Čo majú znamenať tieto slová Písma? Ide o to, že žena má byť neupravená a jediné, čo musí je báť sa Pána? A čo vlastne znamená ten strach? Skutočne ide o to, že sa máme báť Boha?
Tak presne tieto otázky a mnohé iné naplnili moje srdce a hlavu v momente keď som si prečítala tento verš. Veľmi dlho som nad tým rozmýšľala. Najzvláštnejšie bolo to, že pravdu týchto slov som našla až v kláštore.
Strávila som tam presne tri roky odkrývajúc, čo vlastne znamená byť ženou. Ale vráťme sa späť k citátu Písma. Dlho som s tým bojovala až som zistila, že tu nejde o to, že žena má byť neupravená, alebo oblečená vo vrecovine. Autor knihy, ktorý z nadchnutia Ducha Svätého napísal túto vetu hovorí o tom, aby sme my ženy nezabúdali na to, že fyzická krása nie je všetko. Je aj niečo hlbšie. Niečo, čo vyžaruje hlboko z nášho srdca. Niečo, čo rozžiari našu tvár a celé naše bytie.
Často hovoríme o tom, že oči sú oknami do duše a verte mi je v tom ukrytá hlboká pravda. Stretla som už mnoho žien, ale môžem s čistými svedomím povedať, že najkrajšie ženy aké som stretla boli tie, ktoré žili svoj vzťah s Nebeským Otcom. Tie, ktoré neváhali možno vyzerať šialene a netypicky. Tie, ktoré poznajú vlastnú hodnotu vediac koho sú dcérami.
Ja sama sa rada pekne oblečiem a dám si jemný make-up no som si vedomá, že skutočne krásna som vtedy keď nezabúdam na Otca, keď budujem náš vzťah, keď sa snažím rozpoznať a plniť Jeho vôľu..
A čo vlastne ten strach, ktorý zaznel v otázke na začiatku? Nejde tu o strach, ako ho rozumieme my. V hebrejskom preklade je tam použité rovnaké slovo, ako pre bázeň. A bázeň voči Bohu znamená byť si vedomá kým je Boh, čo koná v našom v živote a vzdávať mu chválu. Bázeň nás posúva bližšie k Nemu ukazujúc nám správnu cestu a neustále nám pripomínajúc, aký veľký je Boh a ako veľmi nás miluje.
Preto by som chcela pozvať všetky ženy k odvahe byť krásne! Mať otvorené srdce pre Ducha Svätého, ktorý z nás bude všade vyžarovať a skrze nás ukazovať svetu na Boha. Prestaňme sa hanbiť za to aké sme ale pritúľme sa k srdcu Otca a hľadajme v Ňom našu hodnotu.