VDV -  Mariám Gavenda

     Boh sa nezjavuje a neprihovára človeku len cez mimoriadne zjavenia - dokonca cez ne asi najzriedkavejšie. Pre človeka modlitby nesie každá vec značku Božej iniciatívy, a to v ňom vyvoláva obdiv a chválu, vďačnosť, adoráciu. Boh hovorí cez stvorené veci. Veď všetko bolo stvorené jeho slovom ; každé Božie dielo je slovo, posolstvo, dar, výzva na radosť a vďaku. Obdiv nad krásou kvetov, západom slnka či veľkosťou hôr ešte sama o sebe nie je modlitbou, ale je dôležitým podnetom, aby sa naša modlitba mohla rozvíjať. Platí tu však v duchovnom zmysle " zákon o spojených nádobách " : niekedy nás nadchne krása stvorených vecí a obdiv vyústi do modlitby. Ale platí to aj naopak - keď sa človek začne modliť, začne si aj všímať, čo všetko Boh stvoril, a ďakovať mu za to, vzrastie aj jeho pozornosť a obdiv k stvoreným veciam.

     Pri niekdajšom životnom štýle roľníkov a pastierov mali ľudia viac času na obdiv i na modlitbu. Dnes, keď je naša myseľ jednostranne zavalená len bezprostrednými informáciami, ktoré sa striedajú rýchlym tempom, takže sa nestíhame nad nimi ani len hlbšie zamyslieť, nieto zastaviť sa v obdive, je pre vnútornú rovnováhu človeka o to dôležitejší postoj modlitby. Chráni ho pred povrchnosťou, vyprázdnením, pomáha mu hlbšie vnímať citmi, rozumom i duchom.

     Modlitbový pohľad človeka plnšie začleňuje aj do spoločenského diania. V denných udalostiach nevníma len boj politických a ekonomických záujmov, ale aj Boží plán spásy. V ľuďoch, ktorých stretne, v diskusii, do ktorej sa zapojí, v potrebe, ktorú vidí vďaka stálemu postoju modlitby, dokáže ľahšie rozoznať Božiu výzvu aktívne vsúpiť a vykonať tú trochu dobra, ktorá sa očakáva práve od neho. Ak sa pri stretnutí s ľuďmi necháme ľahko pohltiť nenávistným politizovaním, ohováraním, kritizovaním, je to okrem iného znak, že nám chýba postoj modlitby, že nevieme zachytávať a rozpoznávať jednotlivé príležitosti ako Božiu ponuku. Bez modlitby sa to nedá, a preto nám každý deň uniká toľko času, energie a príležitosti na dobro.

     Zlozvyky sa vytvárajú častým opakovaním niečoho zlého. Potom ich už robíme takmer automaticky. Ich opakom sú čnosti, definované ako trvalý spôsob konať dobro. Aj tie nadobúdame cieľavedomým opakovaním, vytrvalým úsilím. Všetko, čo hovoríme v modlitbe, nám prinesie skutočný úžitok, len ak budeme jednotlivé podnety dlhodobo vnášať do svojej duchovnej praxe.