С новым годом! (S novym godom!) Toto želanie sme počúvali tu v Kazachstane počas posledných dní mnoho krát. Samozrejme že mu chceme dať hlbší zmysel. Nový rok 2016 je Božím darom a príležitosťou naplniť Jeho vôľu. Nech sa Vám v tom darí a nech je každý deň naplnený Jeho prítomnosťou. Ďakujeme Vám, že ste stáli pri nás uplynulý rok 2015. misijný tím z Kazachstanu

S prianím všetkého dobrého v tomto novom roku začíname správu za posledný mesiac roku uplynulého.

Ako iste viete, spolu s kalendárnym rokom sa ku koncu blížila aj naša (v poradí štvrtá) Alfa, ktorá bola vyhradená pre mládež. Ukončili sme ju štýlovo – previazaním s diecéznym stretnutím pre mládež. V praxi to vyzeralo tak, že zo soboty na nedeľu bolo stretnutie a v nedeľu bola záverečná Alfa vo svojom tradičnom čase. Stretnutie pre mládež bolo pre mnohých pokračovaním toho, čo nám doniesli chlapci z Ružomberka, keďže bolo o Božom otcovstve. Vstupnou aktivitou bolo zahĺbenie sa do Rembrantovho obrazu „Návrat márnotratného syna“, kde sa mládež postupne vžívala do pocitov a potenciálnych životných histórií jednotlivých postáv. V závere témy mohli aj reálne zakúsiť prijímajúce objatie Otca vďaka završujúcej aktivitke.

V starom roku začalo aj niečo nové, čo raz určite prinesie skvelé ovocie, a to stretnutia mužov. Vedené sú ako inak o.Vladimírom a o. Tomášom. Čo presne sa tam deje, vedia len muži :) . Bolo ich okolo 10, no nie všetci sa dali odfotiť. Vyzerali celkom spokojne, ale detaily ženy dobrovoľníčky nevedia.

Nakoniec nám nedá nespomenúť aj Vianočné posedenie pracovníkov Centra. Bolo to takmer ako vystrihnuté z pozvánky, kde vám prajú „príjemné posedenie pri jedličke“, len tá jedlička bola skôr borovicová vetvička. Naozaj príjemné posedenie pri dobrom jedle, spievaní kolied aj delenia sa zo života. Súčasťou programu bola aj duchovná vsuvka o modlitbe. Pozreli sme si filmík „Troje vás, troje nás“ a podelili sa vlastnými skúsenosťami z modlitby.

Ďalej pripájame aj krátke správy z našich „vysunutých“ misionárskych pracovísk:

Za Saraň Gabika a Janka: Patronát nad Saraňskou farnosťou drží svätý Mikuláš. Takže sme ho v našej farnosti s láskou privítali spolu s jeho dvomi pomocníkmi v deň jeho sviatku. Rozdal sladké darčeky, ktoré si však najmä deti museli vyslúžiť spievaním alebo recitovaním. Dospelým sa ušli hlavne mikulášske medovníčky, ktoré si niektorí tiež „vyspievali“.

Štedrý večer sme tiež oslávili spolu s našimi farníkmi. Stretlo sa nás 15 vrátane celej rodiny nášho kazašského kuriča. Delili sme sa nielen oplátkou, ale aj rôznymi tradíciami a tradičnými jedlami. Rýdzo po Slovensky sme všetkým namazali čelá medom, nielen aby boli dobrí, ale aj ako symbol prisľúbenia požehnania zasľúbenej zeme.

Za Molodežnyj Evka: Požehnaný Nový rok 2016 vyprosujem aj z Molodežného! Chcem sa všetkým na začiatku tohto nového roka poďakovať za podporu rôzneho druhu, hlavne za tú duchovnú, ktorú ste mi venovali v roku 2015!

V advente sme sa intenzívne pripravovali k sviatkom Narodenia Pána. S dievčatami sme tvorili tradičné vianočné pozdravy, ktoré sme rozdali našim farníkom a známym. 

S deťmi sme vyrábali ozdoby na stromček. Štedrý večer sme prežili spoločne s našimi farníkmi. O 19.00 sme sadli k štedrému stolu a pospievali koledy. Po omši sme si rozdali darčeky a rozišli sme sa po domoch. Na Prvý sviatok vianočný bola pred svätou omšou vianočná scénka od Bruna Ferera s názvom Traja mudrci a odvážny chlapec, ktorú sme nacvičili. Toto je zároveň moja "labutia pieseň" a po roku strávenom v Ázii sa vraciam na rodnú Európsku hruď! Buďte požehnávaní a milosrdní vždy a všade ;o)

A nakoniec - keď už vyťahujeme novinky zo starého roku – Martina (ktorá prišla začiatkom decembra):

Volám sa Martina Slobodová a mám 38 rokov. Pochádzam z Prešova a do Kazachstanu som prišla cez spoločenstvo Maranatha. Pracovala som ako kuchárka, no neskôr som začala pracovať ako opatrovateľka. Doma som sa venovala ešte dobrovoľníctvu v nemocničnej duchovnej službe. Pôvodne som sa chcela zdokonaliť v nemeckom jazyku a nájsť si prácu v Rakúsku alebo Nemecku, no dopadlo to tak, že sa učím rusky a som v Kazachstane. Pán Boh mi veľa pomohol v živote, a tak pozvanie do Kazachstanu bola pre mňa výzva a zároveň rozhodnutie darovať Bohu svoj čas pre službu.

S pozdravom a prosbou o modlitby - otec Vlad, sestra Alma, sestra Helena a dobrovoľníčky Martinka, Gabika, Emilka, Janka a ešte stále aj Evka.