Hoci je naša krajina považovaná za kresťanskú, pravdou zostáva, že je to skôr ilúzia než skutočnosť. Sme síce na tom v porovnaní s takým Českom stále dobre, ale aj u nás môžeme badať trend vyprázdňovania kostolov, odkresťančovania spoločnosti, nehovoriac o tom, že všetky Božie veci sú vytláčané celkom na okraj spoločenského diania. Ilustrácia: fascinuje ma, že si na Západe pustíte nejakú talkshow, kde sa seriózne rozoberajú otázky viery a života a ako hlavný hosť je tam nejaký kňaz či pastor. Viete si niečo také predstaviť u nás? Myslím si, že ak boli kresťania do televíznych relácií pozývaní v takom meradle ako v niektorých krajinách, a ich názor by nebol zosmiešňovaný, ale braný vážne, už dávno by sme počuli hysterický krik mnohých, ktorí by za tým ihneď videli cirkevný štát či vládu kolárikov...
Faktom však zostáva, že naša krajina Boha opúšťa. Ak chceme tento proces zvrátiť a získavať pre Krista nových učeníkov, musíme sa ako cirkev otvoriť. Musíme vyjsť von z nášho geta, do ktorého nás vytlačili komunisti a napokon aj my sami. Musíme opustiť svoje vlastné barikády a ísť do sveta. Svet nepríde za nami, má dosť svojho biznisu a starostí. My musíme za ním. Už príliš dlho a zbytočne silno mnohí z nás rozlišujú „my vnútri“ a „oni vonku“. Nie, nechcem tým povedať to, že ako cirkev sa máme prispôsobiť svetu – pretože Božie slovo nám jasne hovorí, že máme slúžiť svetu, nie byť ako svet. Ale riešením nie je vytvárať nejaké oázy pokoja, ostrovy zbožnosti. Treba prekvasiť celú spoločnosť...
Ježiš miloval ľudí – miloval stratených, hriešnikov, outsiderov. Vyhľadával ich, stoloval s nimi, vyučoval ich, uzdravoval, oslobodzoval – a to až do takej miery, že zbožní jeho doby o ňom pochybovali. Jeho príklad je veľmi jednoduchým vzorcom pre našu vlastnú službu – nemusíme vytvárať vlastné a niekedy príliš náročné stratégie. Jednoducho ísť k tým, ktorí Ježiša ešte nepoznajú: milovať ich, slúžiť im, svedčiť. Áno, znie to jednoducho, možno až naivne. Ale ono to v podstate jednoduché je.
Som vďačný Pánovi, že mnohí kresťania toto už robia. Zapĺňajú ulice Slovenska evanjeliom. Mladí ľudia (a nielen oni) sú nadšení z Boha a idú zo svojím svedectvom za inými mladými. Je úžasné vidieť, ako sa cirkev prebúdza a napĺňa evanjelizačné poverenie, ktoré jej Ženích dal... Poďme do toho!
