Ak ste pozerali film tajomstvo a zaujímajú vás niektoré jeho myšlienky, dovoľujem si vám ponúknuť pár postrehov, ktoré som si všimol, keď som ten film pozeral. V poslednom čase zisťujem, že mnohí sa nechávajú jeho obsahom formovať, ale nevidia tam množstvo omylov.

Treba povedať, že ten film bol urobený veľmi pútavo a vierohodne. Naozaj mnohé myšlienky sú tam pravdivé a veľmi osožné. Celé je to vlastne učenie budhizmu – budhistická náuka. Musím povedať, že tak prepracovane som ju ešte nevidel podanú. Aj mňa samého mnohé myšlienky obohatili a povzbudili. Samozrejme, že toto nie je vyčerpávajúca odpoveď na otázku budhizmu, ale pokúsim sa to aspoň porovnať v niektorých bodoch s kresťanskou náukou. Dopredu ťa upozorňujem, nakoľko sa v tom až tak nevyznám, že moja argumentácia bude iste chabá a slabá. A taktiež moje myšlienky budú útržkovité, píšem to dosť rýchlo.

- Sústreďujú sa iba na šťastie v matérii – aspoň na začiatku filmu má človek taký dojem – nakoľko sa to často točí len okolo peňazí a úspechu, ku koncu filmu začínajú uvažovať aj o vnútornej radosti a to je pokrok. No človek z toho tak či tak nadobúda dojem, že šťastie je iba akoby v úspechu a bohatstve, čo pravda nie je. Alebo sa mýlim?
- Tiež je zaujímavé, že oni sami nevedia pomenovať tú príčinu tajomstva, ktorá uvádza do pohybu všetky tie želané skutočnosti – nazvali ju vesmírom. Akoby vesmír všetko dával, po čom túžim a na čo myslím. A čo je ten vesmír? Energia? To je jeden zo základných bodov učenia budhizmu, ak sa nemýlim – všetko splynie v energii – tam akoby sa strácala individualita a jedinečnosť ľudskej osoby. Taktiež akoby sa predpokladala určitá inteligencia vesmíru? Nie? A to je na dôsledné uvažovanie – niečo inteligentné vo vesmíre? BOH?
- Ďalším bodom budhizmu je snaha o dokonalosť človeka – čo samo o sebe nie je nič zlé, veď iste si počul, že budhistický mnísi vedia tak ovládať seba a svoje telo, že aj v mraze, keď vonku spia slabo oblečení, nezamrznú. Čiže toto ich ovládanie tela a vnútorné sústredenie, vyrovnanosť, alebo ako by som to nazval je obdivuhodné.
- Na kresťanstve je však v porovnaní s budhizmom pre mňa fascinujúce ta jedinečnosť každého človeka, ktorý nesplynie s energiou, ale zachováva si svoju identitu a je milovaný konkrétnou bytosťou – Bohom.
- Tento Boh mi však nedáva, čo chcem, ako to hovorí ten dokument, ale to, čo potrebujem a o tomto som presvedčený, že je to správnejšie. Veď aj malé dieťa chce nôž, a predsa mu ho nedám. Veď ako veľmi chce byť človek zdravý, aj o tom zdravý tam hovorili a predsa, nech by na zdravie myslel pozitívne koľko chcel a aj keby bol celý život zdravý – raz zomrie. A túto skutočnosť tam vôbec nespomenuli. Tzn. Celkom upustili a aj sami to povedali od kategórie objektívneho dobra a zla. To znamená, že oni chápu dobro ako to, čo je dobré pre mňa, absolútne egoisticky, sebecky, subjektívne a nie čo je vo svojej podstate a skutočne dobré. Ako príklad uvediem toho pána, ktorý v tom dokumente hovoril o tom, že chce mať 3krat rande za týždeň. To je predsa objektívne nesprávne. Striedať ženy? Darmo mi bude tvrdiť, že teraz je šťastný so svojou ženou. Určite jej nevadí, že mal toľko žien pred ňou a keď sa mu zapáči iná pôjde za inou.
- Hovorili, že život je prejavom myšlienok – určite, že myšlienka v určitom slova zmysle hýbe svetom, ale predsa, ak preskočíme kategóriu konania, skutkov, určite sa nič neudeje. Napríklad  - chcel som byť od mala kňaz, presne som si to predstavoval, slúžil som si sv. omše a podobne /presne tak ako to hovorili v tom filme/ a veď aj som tým kňazom, ale ja som musel pre to niečo aj spraviť, ono to samo neprišlo. Musel som študovať a podobne.
- Múdrou myšlienkou je rozlíšenie tých pozitívnych a negatívnych pocitov a že máme sa skôr sústreďovať na to pozitívne – to je v poriadku. To sa mi páči. Naozaj v tomto je ten dokument povzbudením, aby človek pozitívne myslel.
- Tiež mi napadlo na základe tohto ich princípu musí teda existovať Boh. Keď toľko ľudí na neho pozitívne myslí?:) či nie?
- Tiež mi tu chýbal veľmi dôležitý aspekt kresťanského učenia a to je sebadarovanie – Ján Pavol II. to často spomína. Kresťanské učenie je veľkolepé aj v tomto bode. Nie len prijímaj, ale daruj seba a to až tak, že si schopný obetovať svoje šťastie, život pre druhého. A až vtedy nachádzaš zmysel života. Príklad zo života: Otec a matka – aspoň by to tak malo byť – majú radosť z toho, že môžu pre niekoho žiť a pracovať – konkrétne pre deti a nemajú zmysel života ak nemajú pre koho žiť. A tiež nie vždy pociťujú radosť z toho, čo práve konajú napr. keď treba v noci vstať k plačúcemu dieťaťu?
- Aj tie dlhy, čo sa tam spomínali, že očakával dlhy? No ak je na to rozumný predpoklad a majú prísť – keď sa zadĺžil, tak prídu. Nepomôže na to len nemyslieť, musí aj niečo vykonať, spraviť – to sú tie skutky, aby dlhy neboli.
- Ten pán, čo si kúpil vysnívaný dom – to už bolo naozaj dosť neracionálne? Môjmu rozumu je nepochopiteľné, že naň dlhodobo myslí, a potom zabudne ako vyzeral, keď si ho kupoval? A až po 5 rokoch si naň spomenie ako vyzeral a zrazu presne v takom býva, keď ho vyberie z krabice a uvidí na tej nástenke? To mi nenahovorí.
- Hovorili, že sme neobmedzené bytosti – a predsa denne cítime svoje obmedzenia – veď už len čo sa vôle týka. Krajšie, ako oni, to podľa mňa vystihuje sv. Pavol – viem, čo je dobré, aj to chcem robiť, ale ľahšie sa mi robí to zlé.
- Nemôže človek robiť len to, čo ho baví? Alebo áno? Tak povedali v tom filme, že máme robiť to, čo nás baví. No chcel by som vidieť človeka, ktorý stále robí len to, čo ho baví. A, či naozaj niečo aj musí predsa len spraviť, aj keď ho to nebaví, ale len jednoducho musí. Keď sa vrátim k tomu plačúcemu dieťaťu v noci – no chcem vidieť, ako to tú matku baví k nemu vstať, alebo otca, a či skôr musí k nemu vstať, resp. chce, aj keď z toho v emóciách slastný pocit asi nemá, ale vie predsa, že je to potrebné a správne.
- Dôležitým problémom je podľa mňa aj myslieť na reálne možné a reálne nemožné veci. Na vec, ktorá je reálne nemožná, môžeš myslieť koľko chceš nemôže sa splniť. Koľkí rodičia túžia mať dieťa, všetko preň už majú kúpené a nemôžu mať.
- Tiež mi tu chýba riešenie problematiky – ako sa vysporiadať so zlom vo svete a ako sa vysporiadať s vecami, ktoré prichádzajú, či na nemyslím, alebo nemyslím. Určite sa nám stávajú mnohé veci, na ktoré ani vôbec nepomyslím. Nestalo sa ti niekedy, že niečo sa stalo na čo si ani nepomyslel? Toto môže byť dosť vážny argument proti teórii, ktorú oni vo filme predstavili, že len naše myšlienky sa zhmotňujú a stávajú skutočnými.
- A tá problematika zla vo svete je dosť vážna a skutočne reálna súčasť nášho života a to mi v tom filme naozaj chýba, - ako sa vysporiadať s tým zlom.
- Dosť dobre som sa zasmial, keď tam ešte zamiešali Matku Terezu. To bol gól. Ona určite nečerpala silu v prvom rade z tejto nosnej myšlienky, ktorú oni prezentovali – mali by si viac vecí od nej vypočuť a prečítať, kde ona brala silu, aby to robila.

- Taktiež sa tam objavili aj niektoré pravdy z kresťanského náboženstva a zo Sv. písma – čo chceš, aby druhý robili tebe - rob ty im. Prijmi sa a miluj sa taký, aký si. (Miluj blížneho, ako seba samého...) A mnohé iné vzácne myšlienky sú v tom dokumente.
- A toto sa ti určite ťažko príjme, čo napíšem, ale kresťanské učenie neučí, ako budhizmus, že máme od bolesti utekať. – Ale toto ti neviem tak rýchlo vysvetliť – kresťanstvo vidí v utrpení spásu, najdokonalejší prejav lásky, keď dokážeš kvôli druhému trpieť. Trpieť napríklad krivdu druhého voči sebe. Aj Kristus vlastne chcel nám ukázať svoju lásku práve svojou smrťou, tým, že odpustil tým, ktorí mu ublížili – aj on vlastne učí pozitívne myslieť – ešte aj o tých, ktorí ti robia zle. A to ti je feeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeest ťažké.
- A naozaj nechcel by som splynúť s nejakou energiou, väčšiu radosť mám z toho, že mám nádej, že raz vstanem z mŕtvych ja – ja ako jedinečná ľudská bytosť.