Najťažšia téma v Božom slove je vyvolenie. Mnohokrát ak budeme čítať Písmo, narazíme na riadky, kde si Boh vyvolil svoj ľud. Mnoho teológov, ale aj veriacich ľudí sa bráni tomu, že Boh si určuje tých, ktorí v Neho uveria. Niektorí dokonca hovoria o fatalizme, kde je človek iba akousi bábkou v rukách Boha. Poďme sa na túto tému pozrieť poporiadku.

Boh sa dáva spoznať skrze prírodu.  

Lebo jeho, len smyslom duše pochopiteľné neviditeľnosti vidieť od stvorenia sveta po učinených veciach, totiž jeho večnú moc a jeho božstvo, aby boli bez výhovorky. (Rimanom 1:20).

Boh učinil všetky veci ktoré nás obklopujú cez prírodu, vesmír, bohatstvá zeme. Tento verš nám hovorí, že nikto nemôže povedať, že je neprávom odsúdený na poslednom súde, pretože sa mu Boh nedal spoznať. Boh sa dáva spoznať skrze stvorené veci. Postoj človeka? Boh neexistuje - všetko je dielom náhody a deštrukčných výbuchov. Človek vedome Boha odmieta.

Boh sa dáva spoznať skrze zákon.

Lebo keď pohania, nemajúci zákona, prírodou robia to, čo požaduje zákon, tí teda nemajúc zákona sami sebe sú zákonom,  ako takí, ktorí ukazujú dielo zákona napísané vo svojich srdciach, o čom spolu svedčí aj ich svedomie, ako spolusvedčia aj ich myšlienky, ktoré sa navzájom obviňujú alebo aj vyhovárajú. (Rimanom 2:14-15) .

V tomto verši nám Boh hovorí, že nám zákon zapísal Stvoriteľ do sŕdc a k tomu nám dal svedomie, ktoré na tento zákon v srdci ukazuje. Ľudia si od počiatku vytvárali zákony aj tam, kde o Bohu nikdy nepočuli a to preto, lebo tento zákon mali zapísaný v srdci. Aj pohanské národy dobre vedeli, že vražda je zlá a odsudzovali ju zákonom, ktorý je odrazom zákona zapísaného od Boha v našom srdci. 

Boh sa dal spoznať skrze národ ktorý si vytvoril - Izrael.

Národ, ktorý Boh stvoril skrze Abraháma, teda národ Izrael, svedčil o Bohu okolitým národom. Vtedajšie národy sa Izraela báli, odkedy ich Boh vyviedol zázrakom z najmocnejšej krajiny sveta - Egypta. Napriek tomu, že Izrael bol malým národom, bol nedobytným, pokiaľ ich Boh sám nevydal okolitým národom kvôli ich nevere. Dokonca ani Rimania neboli nadšení z toho, že okupovali Izrael, pretože nechápali ich vieru v Boha. Boh nedal Izrael náhodou na križovatku vtedajšej civilizácie. Cez Izrael museli ľudia prechádzať ako cez križovatku, ktorá spájala Afriku, Európu a Áziu. 

Taktiež chrám ktorý svedčil o Bohu, bol obdivovaný pohanmi. Aj pohan Alexander Veľký ktorý na tomto mieste bol, nevypáli tento chrám, ako to robil s inými pohanskými chrámami. 

Boh sa dal spoznať skrze človeka - Boha, Pána Ježiša Krista. 

Napokon Boh zostúpil na zem v podobe človeka. Hľadeli sme na Neho ako na človeka, ale iba telesná schránka bola ľudská. Jeho Duch bol Boží, veď sa nenarodil z muža, ale z Ducha. Písmo hovorí, že Boh je Duch, kde človek svojimi zmyslami Ducha nemôže spoznať, ale tento Duch obýval pozemské telo Pána Ježiša. Ukázal nám svoju slávu, svoju moc, učil ľudí, uzdravoval, kriesil mŕtvych, napokon sa na mieste padlého človeka nechal zabiť na kríži. Všetok Boží hnev padol na Jeho hlavu a On svoju hlavu nastavil za všetkých tých, ktorí v Neho uveria. Boží hnev ktorý mal padnúť na človeka, padol na Božieho Syna pod podmienkou, že v Neho verí.

Boh nám zanechal svoje slovo v Písme.

Všetko čo Boh vykonal od počiatku sveta, až po príchod Pána Ježiša Krista, končiac skutkami učeníkov Pána až po listy týchto učeníkov, bolo napokon spísané do jednej knihy, ktorá obsahuje 66 kníh - biblie.

Boh sa zjavuje cez cirkev.

Ježiš ustanovil svoju cirkev, ktorá je zložená zo živých kameňov - veriacich ľudí. Táto cirkev od odchodu Pána Ježiša Krista, zvestuje evanjelium. Aj keď cirkev sa stala politickou silou vo svete a mnohokrát zablúdila podobne ako Izrael, ktorý neprijal Pána Ježiša, Boh si vždy vybral ľudí, ktorí boli pravými veriacimi a nechodili do kostolov iba z povinnosti, ale skutočne milovali Boha. Po reformácii si Boh vytvoril nové viditeľné cirkvi, ktoré sa vrátili k Písmu a Pavlovi, ktorý ako učený farizej najlepšie vo svojich listoch vyložil evanjelium. 

I sami sa jako živé kamene buduj(e)te, duchovný dom, sväté kňazstvo, obetovať duchovné obeti, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista. (1. Petrov 2:5).

Toto je definícia cirkvi, kde každý veriaci človek je duchovným kameňom, pričom základným kameňom je Pán Ježiš Kristus. Cirkev nie je akousi stavbou z tehál, ale stavbou z veriaceho ľudu. Táto cirkev do dnešného dňa zvestuje evanjelium nielen v kostoloch či zboroch, ale aj jednotlivé kamene - veriaci - zvestujú evanjelium svojmu okoliu, kde ich Boh postavil do služby. 

Toto je reč Boha, ktorou oslovuje ľudí vo svete. Dal sa nám spoznať rôznymi spôsobmi a On chce, aby sme Ho aj spoznali. Písmo nám hovorí: Či mám azda záľubu v smrti bezbožného, hovorí Pán Hospodin, či azda nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil? (Ezechiel 18:23).

Boh chce aby všetci ľudia boli spasení: Lebo to je dobré a príjemné pred naším Spasiteľom Bohom,  ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a prišli k poznaniu pravdy. (1. Timotejovi 2:3-4).

Problém človeka

Mnoho ľudí sa potešuje týmito veršami, dokonca aj pohania sa z nich veselia. Veď Boh nemá záľubu v smrti bezbožníka, Boh je láska, Boh je dobrý a spravodlivý. Písmo nám ale ukazuje aj druhú stranu mince. Boh naozaj chce, aby každý človek prišiel ku spáse, aby každý človek bol zachránený skrze Kristov kríž. Problém človeka je ten, že sa nechce dať sám od seba zachrániť a to nikto!

Nieto spravedlivého ani jedného;  niet toho, kto by rozumel, niet, kto by vážne hľadal Boha;  všetci sa odchýlili, napospol stali sa neužitočnými; niet toho, kto by činil dobro, niet ani jedného. (Rimanom 3:10-12).

Písmo nám hovorí o tom, že Boh dopredu vedel (predzvedel), že ak obetuje Svojho Syna, či sa dá niekto zachrániť skrze Golgotu. Odpoveď je práve v tomto Pavlovom verši - nie je nikto, kto by vážne hľadal Boha. Sú ľudia, ktorí sú nábožní, ktorí chodia do kostolov a chrámov, ale nehľadajú vážne Boha, oni sa potešujú svojim náboženstvom či obradmi. Boh keďže je mimo čas, presne vedel, že i keď ponúkne ľuďom záchranu a možnosť zmierenia so sebou samým - nenájde sa vôbec nikto v celej histórii, kto by toto zmierenie prijal. 

Zopakujme si to

Boh sa dal človeku spoznať mnohými spôsobmi, najviac skrze Svojho Syna. On chce, aby boli všetci ľudia spasení. Mohol by to tak učiniť, ale taktiež máme od Boha slobodnú voľbu vybrať si. Ak by všetci ľudia mali byť spasení bez možnosti si vybrať, boli by sme iba hračky v rukách Hospodina. Boh chce, aby boli všetci ľudia spasení tak, že si sami od seba Boha vyberú ako správnu voľbu. Boh nemá záľubu v smrti bezbožníka. 

Teraz sa ale pozrime na človeka. Človek nechce byť spasený a zachránený. Človek si chce žiť svojim zhýralým bezbožným životom a Boha nielenže nehľadá, dokonca ho nenávidí. Nikto nehľadá Boha, nikto nechce Kristovu spásu, nikto nechce o Bohu ani len počuť. 

Vyvolenie

A tu Písmo hovorí o tom, že je to Boh, ktorý si musel vyvoliť svoj ľud. Ak nikto k Bohu nechce prísť, musí Boh zakročiť a ľudí si vybrať sám. Fatalizmus by hovoril o tom, že Boh si vyvolí človeka a ten slepo ide. Písmo však hovorí, že Boh naopak dá dolu šupiny z očí človeka a človek až potom sám od seba sa začne po Bohu pýtať. Keď niekomu darujete nový dom zo záhradou s tým, že do konca života nebude musieť platiť nič na prevádzku - tak ten človek ten dom prijme zo svojej slobodnej vôle. 

Podobne aj Boh, ak dá dolu šupiny z očí pohana a ten začne vidieť, zo svojej slobodnej vôle sa začne pýtať po Bohu. Boh neobmedzuje našu slobodnú voľbu. Ale ak by sme plošne vykladali takto Božie slovo, popreli by sme mnoho veršov, kde Boh ustanoví svoju vôľu a človek ju vykoná aj proti svojej vôli. Napríklad ak si vezmeme Jonáša, Boh ho poslal do pohanského mesta Ninive, aby zvestoval skazu toho mesta. Tu vidíme, ako človek neposlúcha prirodzene Boha a Jonáš sa vybral presne opačným smerom. Boh však Jonáša do toho mesta poslal, aj napriek jeho slobodnej vôle, ktorá nechcela vykonať túto úlohu. Aj ten útek Jonáša však mal miesto v Božom pláne, pretože námorníci ktorí s Jonášom boli na lodi, videli slávu Hospodina.

Vyvolenie ľudia nemajú príliš v láske. Človek nevzdáva Bohu plnú česť a slávu a tak si svoj príchod k Bohu často vysvetľuje tak, že to bola jeho voľba. Písmo ale nepozná takúto vec. Vždy to bol Boh, kto prvý ponúka voľbu a ak chce, tak túto voľbu aj dokončí. Spomeňme postavy s Písma, ktoré si Boh vyvolil. 

Noe by bol skončil spolu s barbarmi svojej doby, ak by si ho Boh nebol vybral. Bol to Boh kto mu dal vieru do srdca a tak bol Noe zachránený. Často sa tieto verše vykladajú tak, že Noe bol spravodlivý - akoby sám od seba, ale spravodlivý bol preto, lebo Boh chcel aby takýto bol. Písmo nám hovorí, že Boh nenašiel nikoho na zemi, kto by ho miloval, ale Noe našiel MILOSŤ u Boha. A Hospodin riekol: Zahladím človeka, ktorého som stvoril, s tvári zeme, zahladím všetko od človeka až do hoväda, až do zemeplazu a až do nebeského vtáka, lebo ľutujem, že som ich učinil.  Ale Noach našiel milosť v očiach Hospodinových. (Genezis 6:7-8)

Abrahám by sa bol klaňal hlineným soškám, ak by ho Boh nebol povolal. Mojžiš bol spokojný so svojou rodinou, mimo Egypta a dokonca keď ku nemu Boh prehovoril v horiacom kríku, Mojžiš sa vyhováral, až sa Boh rozhneval. Dávid by bol pastierikom oviec do konca života. To že Izaiáš povedal - mňa pošli - mohli by sme sa nazdávať, že Izaiáš bol väčším človekom ako my ostatní, ale nezabúdajme, že tento prorok videl slávu Božiu, keď uzrel iba lem Jeho odevu a uvidel svoje prevrátené srdce. Podobne ani Mária, ktorá povedala svoje áno Gabrielovi, nemala čas na rozmyslenie, ale tak konala z vôle Boha, ale i z vôle svojej, pretože Boh jej pripravil na to srdce. Pavol by bol prenasledoval kresťanov do konca života, ale Boh si ho vybral. Peter by bol rybárom, Matúš colníkom a netrápilo by ich, že nejaký Ježiš Kristus bol ukrižovaný i keď o tom hovoril celý Izrael. Ale Peter aj Matúš boli povolaný Bohom a keď Boh povedal - poď za mnou - nechali všetkého a išli. Tá sila od Boha je väčšia a príjemnejšia, ako všetky poklady sveta a preto je prirodzené, keď si človek zo svojej vôle vyberie Boha, ktorý má o neho záujem.

Nespravodlivosť

Mnoho ľudí hovorí, že je to nespravodlivé, ak by Boh takto konal. No nezabúdajme, že pokiaľ sám Boh nevezme šupiny z očí neveriacemu ľudu, nikto z tohto ľudu si tieto šupiny sám nedá dolu. Ateista sa teší tomu že nie je veriaci, pretože je otrokom hriechu a miluje svoje neresti. Ak číta tieto riadky sa buď pohorší, alebo ich hodí za hlavu a nebudú ho trápiť. 

Naopak človek, ktorý je Bohom priťahovaný, sa začne trápiť nad svojou záchranou - spásou a začne hľadať Boha. To je znak jeho vyvolenia. Už pochopil že náboženstvo môže byť úplne prázdne a vydá sa cestou k Bohu priamo. Alebo bol úplným ateistom a počuje o vyvolení a začne sa zamýšľať, či to je pravda a chce to vyskúšať. Samozrejme najprv bude oponovať, ale čím ďalej a viac bude počúvať evanjelium a zvesť o Božej spáse, tým viac začne byť vzdialený pohanstvu, až napokon príde do bodu kedy sa obráti a pochopí, že Boh ho práve takto k sebe ťahal. Väčšina sveta však Boha ignoruje, tento článok by sotva dočítali, alebo by ich nezaujímala téma vyvolenia Bohom. Ak ťa ale táto témy zaujíma a aj keď dnes ešte tvrdo oponuješ, si možno na dobrej ceste, kde sa v Biblii budeš s týmto námetom pomerne často stretať. Doteraz si možno aj čítal Písmo povrchne, alebo v medziach doktrín ktoré si vymysleli ľudia, no ak dostaneš toho svetského chrobáka v hlave a vždy sa zastavíš pri vyvolení, napokon budeš premožený touto úžasnou správou, kde spása neleží na človeku, ale na Bohu. Ja sám od seba by som Boha nehľadal, ani sa po ňom nepýtal, ale Boh si ma vybral a určil ma za svojho dediča.

Kresťania sa radujú napríklad z takýchto veršov: A ktorých predurčil, tých aj povolal, a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil. (Rimanom 8:30).

Boh nás predurčil, povolal, ospravedlnil a oslávil. Nič čo by bolo z nás. Ale dôkaz tohto verša je v tom, že sme prijali vierou Pána Ježiša Krista. Tí, ktorí skutočne veria v Pána Ježiša Krista, sú pred Bohom ospravedlnení a to nie preto, lebo hľadali Golgotu a kríž ale preto, lebo ich Boh hľadal ako prvý. 

Pán Ježiš nám hovorí:  Nikto nemôže prijsť ku mne, keby ho nepritiahol Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. (Ján 6:44).

Tento verš sa tiež vykladá rôzne a zástancovia toho, že je to človek ktorý si môže vybrať Boha, radšej tieto verše nevyťahujú. Ale opäť musíme povedať celú vec - Boh chce aby všetci ľudia boli spasení. Človek však nechce byť spasený. Preto je to na Bohu, aby si vybral ľudí, ktorí spasení budú a to sa deje tak, že človek uverí v Krista, ktorý raz a navždy vzal hriechy svojho ľudu na Golgotskom oltári a už žiadne nové obete, žiadne iné výkony, nie sú potrebné. A preto platí, že Boh pritiahol ľudí k sebe a tí potom prišli k Pánovi Ježišovi. Boh nehrá kocky a náhody. Boh má svoj presný plán.

Alebo inde Ježiš hovorí: Preto som vám povedal, že nikto nemôže prijsť ku mne, keby mu to nebolo dané od môjho Otca. (Ján 6:65).

Samozrejme Boh chce, aby všetci prišli, ale nikto nemôže, pretože miluje svoj hriešny spôsob života ako sme videli v liste Rimanom u Pavla. Boh chce - človek nechce - preto nikto nemôže prísť sám od seba k Bohu, pretože každý od svojej prirodzenosti Boha nenávidí. A preto je to Boh, kto si pritiahne svoj ľud ku krížu.

 Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von. (Ján 6:37).

Ak prídeš dnes ku Kristovi, ak mu vyznáš svoje hriechy, ak mu zveríš svoj život a uveríš, že On za teba zaplatil dlh pred 2000 rokmi - On ťa nevyženie od seba, ale ťa prijme. Tento verš by sa nám mohol zdať tak, že je to naša dobrá vôľa prísť ku Kristovi, ale pred tým je napísané že opäť príde iba ten, koho určil Boh - Otec. Ak sa pohoršuješ nad týmto veršom, ak sa ešte viac zatvrdzuješ voči Bohu, nechceš prísť ku Kristovi a učiniť pokánie. Boh ti hovorí že môžeš a že On chce, aby si aj prišiel, ale ty miluješ hriech ďaleko viac ako Boha a tak je to Boh, kto si musí v konečnom dôsledku vybrať. 

Ježiš keď sa modlí svoju pastiersku modlitbu, tak neprosí za tých, ktorí sú v nevere a chcú takto zostať. On prosí za tých, ktorí ku Nemu prídu, pretože im Boh dal šupiny z očí dolu:  Ježiš prosí Boha: A teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba;  lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni prijali a poznali vpravde, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.  Ja prosím za nich, neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. (Ján 17:7-9).

Charles Spurgeon, najznámejší kazateľ vyvolenie vysvetlil tak, že človek stojí pred bránou, nad ktorou je nápis - vstúpte. Človek sa okúňa, nechce vstúpiť, hovorí si že to nie je pre neho, je neistý. Ale keď sa rozhodne vstúpiť, prejde tou bránou, na druhej strane je nápis - Vitaj Boží Vyvolený!

Ak skutočne miluješ Boha, potešíš sa tým, že je to Boh ktorý si vyvolil svoj ľud. Ak hľadáš Boha a trápi ťa myšlienka vyvolenia, si na dobrej ceste, pretože Boh ti dal do srdca vieru a pýtanie sa po Bohu. Ak odmietaš Boha, alebo ak ťa netrápi myšlienka vyvolenia, žiješ si svoj ľahkovážny život na lane, ktoré je nad priepasťou a horí. Teba to však vôbec netrápi a ďalej si budeš žiť svoj život ako doteraz. Ak odmietaš Boha, ale myšlienka vyvolenia sa ťa dotkla - Boh ťa možno priťahuje k sebe. Vstúp do brány a sám uvidíš, či sa Písmo mýli. Ježiš hovorí, že každý kto ku Nemu príde, nebude vyhodený, ale bude prijatý. Ty sa nemusíš trápiť myšlienkou vyvolenia, stačí prísť ku Kristovi. Ak prijmeš Kristove pozvanie, si zahrnutý v Božom pláne.

Ale ak odmietaš Krista, odmietaš pozvanie Boha, je to len a len tvoja zodpovednosť. Boh ti dal všetky prostriedky spásy: On na seba ukazuje v tom, čo stvoril počnúc prírodou končiac vesmírom. Dal ti do srdca zákon a svedomie. Dal ti Písmo, svoje Božie neomylné slovo. Dal svetu svojho Syna, Pána Ježiša Krista, ktorý sa aj za teba obetoval na Golgote. Dal ti cirkev a veriacich ľudí, ktorí zvestujú evanjelium. Dal ti aj tento článok, aby si uveril že Kristus koná skrze svoje kamene cirkvi. Ak si toto všetko odmietol, neurobil si to preto, lebo nie si vyvolený ale preto, lebo nechceš sa vzdať svojho hriešneho a temného života. Chceš byť oponentom Boha, aby si sa chválil svojim egom, chceš byť múdrejší ako Boh, chceš mať na tróne svojho života svoje JA. Akurát že zabúdaš na to, že o sto rokov tu určite nebudeš a potom sa uvidí, či si mal pravdu ty, tvoja viera ktorú vymyslel človek, alebo Boh a Jeho sväté slovo. Dnes môžeš prijať Krista, zajtra môže byť neskoro.