Malá úvaha o tom, ako sa zachovať, keď...

Odpust. Na strednom a západnom Slovensku hody. Zíde sa rodina, možno vo väčšom počte ako na Vianoce či ku hrobom, lebo prídu aj vzdialenejší príbuzní a priatelia....svätá omša obyčajne s kňazom-hosťom, od ktorého sa očakáva aj "výdatnejšia kázeň", niekde ešte stánky so sladkosťami a jarmočným tovarom, - na Spiši je to menej zvykom. Ale slávnostný obed, unavené mamy, babky zájdu ešte i na popoludňajšie litánie.

Najmladší neprišiel. Miláčik. Prišiel o týždeň s dievčaťom, s ktorým sa však nemienia zobrať. Byt hej, ten bude, už majú hypotéku. Aj vnúčik bude....Nezalamovalo sa rukami, nelamentovalo sa, dnes už to tak býva....."No a ten odpust sme vám nechceli kaziť!".

Nevie sa, kto zavolal tetku. Sobodná, dobré postavenie, pochodila vari všetky pútne miesta v Európe i Svätú zem. Mladí to vnímali ako podraz. No a tá sa veru pustila do nich ani keby otvorila Kódex kanonického práva! Dokonca najhrubšie výrazy aké sa dávajú ženám, padli .Miláčik treskol dvermi a sadol do auta bez družky, tá sa ovinula budúcej "akožesvokre " okolo krku a vyplakávala, ako ona jej syna ľúbi a že ho naozaj nemieni opustiť tak, ako to prisahajú katolíci pri manželskom sľube...Do tetkinej tváre sa začala vlievať červeň až napokon zmizla aj ona.

Dve ženy , štyridsať rokov vekový rozdiel, ostali samé.

"Viete, tetuška moja, ja som tak vychovaná nebola....ja viem, že som si ho "chytila". A ja by to rada aj napravila, ale až ak sa malé narodí, teraz už tak vidno....a ja by chcela v bielych šatách, jasné, v kostole, a s muzikou..."

Tetuška si spakruky utrela slzy a povedala: "Asi naozaj nemôžeš. Ale ak chceš byť taká verná, ako vravíš, prines malú obeť. Vlastne pre Teba veľkú. To Božie požehnanie potrebujete čím skôr. Urobte sobáš , tichý, nebude sviatostný, ale platný. Vy dvaja a svedkovia. To stačí."

Smutné tváre. Matka hútala, čo urobila zle keď ostatných , syna i dve dievky dala "na poriadok" bez problémov ....Mladá zasa pozerala do neurčita,alebo ukradomky na obraz Panny Márie s dieťaťom, možno myslela na to, že tá katolícka viera do seba čosi má, tak sa mať s kým o tom dobre porozprávať, ale keď to jej zlato nechce....

Neskoro večer zahrmotalo auto, mladý otec preniesol iba "Ide sa!" a láska ho poslušne nasledovala.....

Ako to skončí, je v nedohľadne.........a preto neškľabme ústa, keď tetky medzi ružencom a omšou pridajú prosbu: "Za pokoj v rodinách". Treba ho najmenej toľko, ako mieru na Ukrajine a na blízkom východe. Lebo z rodín sa rodí národ i Cirkev.

Ako sa zachovať? .......Modliť sa....a nájsť spôsoby ukazovať, že kresťanstvo skutočne žité je krásne.