Žiak. Dieťa svojej doby...jeden z prvých "poslucháčov" náboženstva na základnej škole.Na cirkevnej. Tie boli dvojaké: Jedny sa snažili byť elitnými školami pre deti z horlivých katolíckych rodín. Tie druhé sa zameriavali na prevýchovu detí, ktoré mali nejaké defekty, spôsobené výchovou alebo prostredím.

V uplynulom týždni som bola niečo vybavovať v banke. Na mieste mojej obľúbenej slečny úradníčky sedel fešný muž, mohol mať okolo tridsiatky. Bola som trochu v rozpakoch, na služby slečny som bola už niekoľko rokov zvyknutá, mladý sympaťák  ma pozýval: "Nech sapáči, som voľný, čím môžemposlúžiť?". Povedala som, o čo pôjde, povedal :"Vašu občianku, prosím!" Podala som mu ju , ja som si všimla pri okienku štítok s jeho menom, priezviskom a titulom. "Toto som musela kedysi učiť!", preblesklo mi hlavou. Nezvyklá kombinácia oboch mien ma uisťovala. Z myšlienok ma vytrhlo hlasité "Jéééééééééééj! pani učiteľka! V piatej triede mi dala dvojku z chovania, potom ma ubránila pred vylúčením,potom ma v osmičke nepustila k birmovke a babka bola robiť cirkus....ale boli ste fajn...."

Kancelária takmer prázdna, bol obed. Chlapec vybavil, čo treba,potom vstal, vystískal ma.

Nuž , bol vtedy....grázel! Vpiatej fajčil, šikanoval menšie deti, pri každej bitke tiekla krv úmerne ročníku...nejavil záujem o náboženstvo.V štrnástich už poškuľoval po drogách. Rodičia rozvedení, a babka veľmi bojovná. Aj mi napľula na zem, ak som jej nevyhovela a podávala rady na riešenie výchovných otázok...."A to chodíte do kostola! A ste taká zlá!" Vnúčik bol, pravda, anjel. Ale- v hlave čosi mal! Okrem chovania celkom dobré známky. Potom som odišla na strednú školu, ale mimo nášho mesta a chlapca rom odvtedy nevidela.

Po tom stískaní som sa opýtala:"Už rodinka, alebo ešte single?"  Dozvedela som sa, že v auguste sa žení.

"A čo, katechétka po mne ťa na birmovku pustila?"

"NIe!"

"A prečo?"

"Nebolo treba. Zistili, že som gréckokatolík! A pre to isté ma asi nevidíte vo vašom kostole. Nebojte sa, dostal som rozum.Babka skoro umrela, musel som sa starať o seba sám. Začal som prosiť Boha o pomoc, ľudia si ma všimli, a dostal som ju. Študoval a pracoval som súčasne. Bohu vďaka...." Bývam vo vedľajšom meste, prídite niekedy na našu bohoslužbu, predstavím vám svoje dievča."

Túto prosbu určite splním.

Nevyspytateľné sú Božie cesty.