Edith: H o r a T á b o r
Peter,a komuže
by tu dobre nebolo?
Nedivím sa ti,
hora kvitne kríkmi
zeleň nádeje farbí trávu
spievajú vtáčky
a zem je plná
farebných hviezdičiek,
i majestátne olivy mlčia
ako svedkovia
že tak to bolo.
Nevidím Eliáša ani Mojžiša
iba Pána v rukách veľkňaza
usmiateho a láskavého
a desiatky Jánov a Petrov,
Tomášov a Jakubov,
Bartolomejov a Júdov....
Magdalén,
Márií a Márt.
Musíme z Hory späť
ku svojim núdzam a prácam
po krátkom pookriatí.
Azdai k bolestiam
našim a našich.
Ale Tábor....
si iba náznakom
že potom nám bude dobre
a preto schádzame
s piesňou na perách:
Pán bol a je tu
pre nás
a raz bude
naveky.
