POKORA

Obdivuhodné  , ako  v priebehu života človek  dozrieval i vnútorne , je nejak tak zvláštne kombinovaný a tvorený. Je to super. Pýcha plodí závisť a ďalšie nepokoje. Hlbokou sústredenosťou  modlitby si svoj  vzťah s Bohom udržujeme pevne ďalej. Podľa svojích síl , možností a schopností. Otvorme srdce , nech Duch môže cez nás pôsobiť pre pokoj a povzbudenie pre ľudí vôkol nás. Hovorím čisto len o  vzťahu človeka s Bohom.  

Čo sa týka pozemských záležitostí , hovorím o širšom spektre rôznych okolností , tam človek potrebuje pomoc. A je jedno , akým spôsobom podaná , keď je úprimná má neskutočnú hodnotu , má neskutočnú silu. Potrebujeme oporu. Je to dané Bohom pre pestovanie pevnejších akýchkoľvek medziľudských vzťahov. Boh vie , čo robí a prečo zvolil cestu , ktorú máme. Opakujem sa už , ale opakovanie je matka múdrosti. Je to fascinujúce celé.   Bože , aká som vďačná. Ako inak krajšie vyjadriť vďaky Bohu za všetko , než magnifikátom.

Jednoducho aby sme pokoru zveľaďovali , je to cesta priznaním si , že sama by som nezvládla to a to , prosíme o pomoc , ĎAKUJEME , sú to najkrajšie spektrá prejavy lásky a odpustenia. A tam absolútne nezohráva rolu nejaký titul , či vysoké posty , tie v očiach Boha nie sú dôležité. Dôležitá je úprimnosť a čistota naších srdc ako smerom k Bohu , tak i k ľuďom.  Je celkom jedno , či je niekto od nás lepší v niečom , alebo nie. Ak je , tak buďme radi a vďační , že môžeme takých ľudí mať kolo seba. Ak je niekto slabší , pohoda. Je to milé , pretože môžeme byť nápomocní o to viac. Je jedno , na ktorej strane brehu sme. Raz potrebuje pomoc jeden , potom druhý. A nie je to to krásne , čím sa môže napĺňať Božia láska ?  Základ všetkého je pokora srdca i duše. Pokora srdca , pokora duše.