Liturgické čítania:
Ex 32, 7-14
Ž 106, 19-20. 21-22. 23 Refrén: Odpusť, Pane, vinu svojmu ľudu.
Jn 5, 31-47

Z druhej knihy Mojžišovej:
Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, sa skazil. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Urobili si z kovu teľa a klaňali sa mu, priniesli mu obetu a povedali: ‚Toto sú tvoji bohovia, Izrael, čo ťa vyviedli z egyptskej krajiny.‘“
Potom Pán povedal Mojžišovi: „Vidím, že tento ľud má nepoddajnú šiju. Nechaj ma, nech vzplanie môj hnev proti nim, vyhubím ich a z teba urobím veľký národ.“
Ale Mojžiš prosil Pána, svojho Boha, a hovoril: „Pane, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z egyptskej krajiny? Nech, prosím, nepovedia Egypťania: ‚Podvodne ich vyviedol, aby ich pozabíjal na horách a vyničil zo zemského povrchu.‘ Nech utíchne tvoj hnev a odpusť zločin svojho ľudu! Spomeň si na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si na seba samého prisahal a vyhlásil: ‚Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som hovoril, dám vášmu potomstvu a budete ju mať navždy.‘“
A Pán sa zriekol svojho zámeru a nedopustil skazu, ktorú vyhlásil svojmu ľudu.
(Ex 32, 7-14)

"Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil." ... "Nech utíchne tvoj hnev a odpusť zločin svojho ľudu!" Aj nám sa stáva podobne. Veľmi rýchlo zabúdame na svoje predsavzatia. Často si zvolíme pohodlnejšiu, lákavejšiu cestu. Schádzame z toho "úzkeho chodníka", ktorý nás bezpečne vedie za Ježišom. Namiesto modlitby volím internet, namiesto práce zábavu, namiesto... Ale Pán vie o našej slabosti. Neprišiel nás zahubiť, ale poslal svojho Syna, aby zotrel všetky naše viny. Teraz sme Jeho deti. A tak ako naše deti často "hnevajú" svojich rodičov, rodičia ich za to neprestanú milovať. Aj nás Boh nikdy neprestane milovať. Nikdy!

Vďaka Ti, Pane, za tvoju nekonečnú a neporušenú lásku k nám!