Vďaka Marek za tvoj pohľad na svätosť! Vďaka za tvoju odvahu! Nech ťa žehná pán, ktorému si uveril, nech ťa posvätí a nech ťa zachová vo vernosti viery, nádeje a jeho mocnej lásky!

hej, bolo, ale to je myslené biblicky, inak, ako u nás katolíkov. Sme na ceste a každého vedie Boh spásy, každého, kto verí v Boha a kto vyznáva svoju vieru. Je to odvaha mladého srdiečka, ktorého sa však dotkol Pán a vedie ho.

Je skutočne najpodstatnejšie žiť tak, aby sme boli svedkami Pána Ježiša. V prvotnej cirkvi sa kresťania oslovujú svätí, oslovuje ich tak i sv. Pavol.
A už za života.
Tradícia kanonizácie- vyhlásenie niekoho za svätého - je neskoršieho dáta, známa je len v katolíckych a pravoslávnych cirkvách.
Počas prenasledovania kresťanov v prvých troch storočiach bolo svedectvo vyliatia krvi
za vieru v Ježiša tak silné, že títo kresťania boli uctievaní ihneď ako svätí.
Prvým nie- mučeníkom , ktorý bol uctievaný sv. Martin z Tours.

Marek, keby si napísal: Kajajte sa a verte evanjeliu, tak to by už bola iná reč!

Svätosť sa začína už tu na zemi. Uveriť evanjeliu a žiť podľa evanjelia. Žiť evanjelium radikálne ako sv. František z Assisi. Vtedy sa stávame svätý už tu na zemi.

Amen!

Ide opäť o zamotanú reťaz katolíci versus iné denominácie, ktoré my tu nevyriešime.
Eva odpovedá podľa náuky katolíckej Cirkvi, Marek podľa svojho presvedčenia. Ale aj katolícki teológovia zastávajú názor, že večnosť nie je niečo, čo bude až po smrti, prípadne po druhom Kristovom príchode- lebo u Boha niet priestoru ani času. Večnosť už začala, a pre nás osobne našim narodením. Teda večnosť a svätosť možno žiť už dnes ( bez vyhlásenia) a svätosť možno získať aj dôkladným,úprimným a skutočným obrátením.Katolík pritom využíva prostriedky, ktoré mu Cirkev sprostredkuje- sviatosti. Nezaznáva pritom ani prostriedky, ktoré používajú oddelení bratia- Bibliu a modlitbu. A praktickým vyústením je láska k Bohu a bližnému, v ktorej svätosť u každého človeka dosahuje cieľ a verí, že bude trvať aj po tomto pozemskom živote.
Vyhlasovanie za svätých je prostriedok na povzbudenie druhým: hľa, tento človek to robil dobre!
Svätým môže byť teda mučeník prvej cirkvi, ktorý je svätorečený, človek, ktorý vynikal skutkami milosrdenstva, ale aj neznáma babička, ktorá v ťažkých pomeroch vychovala veľa detí, a viac hovorila s Bohom o nich ako s nimi o Bohu,
bola trpezlivá, nad nikým nelámala palicu, nesúdila.....
Každý kresťan bez rozdielu vyznania by mal dôkladne premyslieť Ježišovu Horskú reč (Mt, 5-7 kapitola. ) A ak ju bude žiť, bude svätý, či ho vyhlásia, alebo nie.

Marek, odpovedala som.
To, že prijmeme Ježiša Krista za svojho Spasiteľa, je prvý krok viery, ale iba jeden krok ku spáse. Ak vychádzame z toho, že ak raz budeme svätí, to znamená, že už budeme spasení, a teda oslávení. No a na to, aby sme boli oslávení, treba žiť život kresťana. Prvým a najhlavnejším skutkom viery má byť ľútosť duše nad spáchanými hriechmi, ktorými som pribila ja nášho Pána na kríž.

Čiže ešte raz: spasení Krvou Ježiša Krista už naozaj sme, ale nie sme automaticky svätí. Stať sa raz svätým, znamená byť spoluúčastným na Kristovom utrpení podľa Ježišových slov: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.

Mt 5,9-11.16-18
9 Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. 10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; 16 Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach. 17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. 18 Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní.

Prirodzene som myslela aj na utrpenie, ale v súlade so všetkým ostatným, čo k našej viere patrí.

Irmuš, vďaka za tvoje komenty :o)

No, pointa je asi v tom, že my pod tým, že sme sa stali svätými, chceme vidieť to, že už nemáme chyby, slabosti a hriechy, skrátka určitú ľudskú dokonalosť, ktorú je možné dosiahnuť úsilím, modlitbou, dobrými skutkami, sebazáporom, snahou byť lepšími - v tomto pohľade, Evka, každý z nás na sebe nájde chyby. Napriek tomu Biblia o nás hovorí, že svätí sme, pretože Boh na nás hľadí už len skrze Krista, ktorý zaplatil za naše previnenia a urobil nás spravodlivými.

Biblia (a keďže verím, že je Božím, teda Jeho slovom), tak verím, že aj Boh, hovorí o tom, že nás UROBIL svätými v Kristovom diele. Pravda je, že rovnako záleží na charaktere i na viere. Nie je jedno, čo robíme. Len sa dnes zabúda na jednu vec. To, čo my považujeme za svätý život, Pavol zhrnul v liste Galaťanom: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť,miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet. To najvýznamnejšie je, že povedal, že všetko toto je OVOCÍM DUCHA.

To, do akej miery žijeme vo svätosti, ktorú sme zadarmo od Otca dostali v Kristovi je určené mierou toho, nakoľko kráčame v Duchu a nesieme ovocie jeho pôsobenia. Ako vidíme, ani miernosť nie je z nás. Nie sme jej schopní. Ani dobrota nie je z nás. Ani svätosť človek nedosahuje sám zo seba. Všetko je dielom Ducha, ktorý v nás prebýva a volá Abba. Všetko závisí od nášho vzťahu s ním a od miery, nakoľko konáme v ňom. Preto súhlasím s Marekom, a možno doplním, že ak sme pokrstení, už sme svoje hriešne telo pochovali v smrť spolu s Kristom. Tam vstupuje do kráľovstva, v ktorom náš život môže viesť Boží chuch a my máme Kristovu myseľ a skutočne budeme žiť ako Boží svätý národ. Toto platí skrz naskrz denomináciami. Toto je pravda.

Nie je možné byť naraz aj hriešnik aj svätý . Pavol všetkých bratov v cirkvách oslovoval "vyvolení svätí" a potom ich aj poriadne vyhrešil za neporiadky medzi nimi alebo dokonca nesprávnu vieru o rôznych veciach. To ukazuje, že jeho pohľad na ich svätosť nespočíval v jeho spokojnosti s ich 100%nou dokonalosťou, ale v Kristovom diele v ich životoch.