V nedeľu ráno som sa zobudil a vidím, že bude pekný deň...Našúpal som do seba raňajky, zalial to kafe a poď ho na bicyklový výlet do okolia rieky Moravy.
Výjazd 7:30 - Príchod 9:50
Ranná teplota okolo +2 neskôr okolo + 10
Moj stary bike ma odviezol kam som chcel, samozrejme, že som mu v tom musel trocha pomôcť.Po ceste neceste bolo aj dosť blata i kaluží...niekedy ich bol problém aj obísť...a pripomínalo to troška krajinu tisícich jazier...(aj keď som tam nikdy nebol, ale chcel by som)
No, takže tu ako každý rok je vodná predzvesť, že rieka Morava stúpa a pomaly, ale iste sa začína vylievať...Skúmam hĺbku, skúmam a hovorím si ... mám ísť ďalej, nemám? ... prejdem to, neprejdem? V tom som v diaľke za mlákou zbadal labute a to rozhodlo. Musím to prejsť, veď to nemôže byť také hlboké... Zo začiatku ani nebolo, v pohode som to prechádzal na bajku suchou nohou, ale cca také 4 metre pred koncom voda náhle stúpla i moje nožičky sa do nej ponorili...Samozrejme som nemal blatníky, takže som mal celé
sportove oblecenie premočené, obidve
panske tricka čo som mal na sebe som mohol žmýkať,
bundy veľmi nepomohla.
Tu nastala ďalšia dilema, lebo po prebrodení prvej mláky a následnom kúsku suchej cesty sa zrazu vynorila mláka ďalšia a podstatne dlhšia i na pohľad hlbšia...Nuž a tu rozhodol za mňa ten kúsok zdravého rozumu čo ešte mám. Nešiel som cez ňu...ale radšej som sa vrátil cez tú, ktorú som už prešiel, aj keď som vedel, že bez toho aby som si zasa nenamočil nohy to nepojde...Ale iná cesta späť neviedla...Musel som zísť z bicykla , pretože sa už nedalo ďalej brodiť, takže som skočil poriadne do tej mláky. A už bolo..
Moja premočená teniska...A zasa som kraťunkú chvíľku rozmýšlal, či mám už ísť domov, keď mám premočené
tenisky ,
topanky a či sa na to mokro vykašlem a pojdem ďalej...Nakoniec som si dal dole premočné ponožky a naboso v teniskách a bajkom pokračoval ďalej...
A zrazu mi do očí udreli srnky...a vo mne sa rozhýbal môj mužský inštinkt lovca...A keďže pozerám dokumentárne filmy, tak som sa k nim dostával veľmi nenápadne, tak aby ma neucítili vo vetre a snažil som sa k nim dostať čo najbližšie...
