Doteraz som si neuvedomovala, aké sú vlastne rozprávky. Koľko múdrosti sa v nich skrýva. Znova som len čítala svojim bratom rozprávku a tak neskutočne som v nej našla podobnosť s nami a naším životom.

Boli raz tri prasiatka. Volali sa Huncút, Piskľúň a Fidlikant. Najstarší Huncút to so svojimi bratmi, ktorí boli súce veľmi milí, ale trochu leniví a ľahkomyseľní, vôbec nemal ľahké. - presne tak to s nami nemá ľahké ani Ježiš Kristus. Hoci sa občas posnažíme spraviť preňho nejaký ten dobrý skutok, sme veľmi leniví a ľahkomyseľní...

Jedného dňa im Huncút povedal: "Buďte rozumní, život nie je len zábava, ale aj práca. Poťe, postavíme si spolu malý dom." - tak nás pozýva Kristus k jednote s Ním.

"Áno, nechaj nás hrať a spievať. Práca môže počkať." pridal sa Fidlikant. "Tak sa mi vidí, že ste celkom zabudli na nášho najväčšieho nepriateľa, zlého Vlka." varoval Huncút svojich nezodpovedných bratov. - Ľudia sa chcú len zabávať, majú radi rozkoš. Ale v týchto veciach striehne náš najväčší nepriateľ - Zlo.

Nakoniec sa na Huncútovo naliehanie tri prasiatka predsa len vybrali hľadať miesto, kde by si mohli postaviť obydlie. Zatiaľ čo dve mladšie prasiatka zaujímalo iba to, aby ich domček stál na peknom mieste, najstaršie, najrozumnejšie a najpracovitejšie prasiatko myslelo najmä na to, že musia nájsť také miesto, ktoré bude dostatočne bezpečné, aby ich zlý Vlk nemohol náhle prepadnúť. - naveľa sa prinútime začať niečo robiť s naším duchovným životom. Ale viac nás zaujíma to, ako to vyzerá navonok. Aby naša zbožnosť odvonku vyzerala veľmi zapálene. Ale nemyslíme na to, že ako pokorní budeme v najväčšom bezpečí pred Zlom.

"Musí to byť voľné miesto, bez stromov, slovom, musí to byť čistinka. Tak budeme Vlka už z ďaleka vidieť a budeme mať dosť času, aby sme pozatvárali okná a dvere," rozmýšľal nahlas Huncút. - musíme mať čisté srdce, bez náklonnosti k hriechu, aby sme už z ďaleka zbadali pokušenie a stihli sa pred ním zabedniť a ochrániť.

Piskľúň a Fidlikant sa nevedeli dohodnúť, kde si domček postavia, takže išiel každý svojou cestou. Piskľúň zostal na lúke plnej kvetov, a keď si trochu oddýchol, rozhodol sa postaviť si domček zo slamy. "Bude vyzerať ako chalúpka a vnútri bude pekne teplo." hovoril si. - náklonnosť k hriechu tvorí hádky. Niekomu naozaj záleží len na povrchnom správaní. Chce aby jeho duchovný život vyzeral z vonku ako život naozaj dobrého človeka, no vnútri je to stále ten povýšenecký sebec ktorý hľadá iba slasť.

Ani Fidlikant nemal veľa chuti do práce, a tak postavil svoj domček z drevených brvien a konárov stromov. Odložil violu a dal sa hneď do stavby. "Dúfam, že sa pri tej práci veľmi neunavím," strachoval sa. - Niekto je ochotný obetovať viac, ale len z povinnosti, nie zo skutočného hlbokého presvedčenia a uverenia. Strachuje sa však, aby nemusel obetovať príliš veľa. Niečo obetuje, ale nie je ochotný zájsť do krajnosti, Nespraví to kvôli povinnosti.

Spievajúc a tancujúc sa bratia vydali pozrieť na Huncúta, ako ďaleko je so stavbou svojho domu. Našli ho celkom blízko, na jednej čistinke, odkiaľ bolo každého, kto sa chcel priblížiť, už z ďaleka vidieť. Bol zaujatý prácou Huncút sa usiloval postaviť naozajstný pevný dom. Jeho domček ho mal spoľahlivo ochrániť aj pred zlým Vlkom. Bratia sa mu však len posmievali, ako dlho mu to trvá. Huncút len odvetil: "Staviam dom z tehál a teraz nemám na spev a tanec čas." - celkom ako Ježišovo podobenstvo o múdrom mužovi, ktorý si postavil dom na skale a hlúpy, ktorý staval na piesku no rýchlo, sa mu posmieval, ako dlho mu to trvá.

Huncút pokračoval v práci. Čoskoro bude mať hrubé a pevné steny omietnuté. Už mu zostáva len dokončiť strechu, a bude si môcť oddýchnuť. Kým prasiatko pracovalo a jeho bratia sa hrali, šíril okolo seba postrach lesa, obávaný Vlk, hrôzu. Behal po lese a ustavične hľadal neopatrné zvieratká, ktoré prekvapil, chytil a zožral. - múdry človek dokončuje dielo-vôľu nebeského Otca. A tí nerozumnejší zatiaľ padajú za obeť Zlu...

Samozrejme všetci vieme ako to skončilo. Nerozumným sa dom zrútil, no pevný dom vydržal a Vlk  sa popálil.

Kiežby každý z nás bol ten rozumný...