"Ó, bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame."
Medailu nazvanú viac Zázračná medaila, darovala svetu Panna Mária. Samotní ľudia ju nazvali Zázračnou, keď videli, aké veľké veci sa diali u tých, čo ju s dôverou nosili.
Krátko z jej histórie:
27. novembra 1830 sa Panna Mária zjavila sv. Kataríne Labouré, ktorá bola v tom čase novickou v Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Paríži, na Ulici du Bac. Zoe Labouré (rehoľným menom Katarína) už ako mladá, 24-ročná, deva po vstupe do Spoločnosti veľmi hlboko, vážne a zbožne prežívala obdobie noviciátu. Boh ju obdaril viacerými zjaveniami, medzi ktoré patrí i zjavenie Panny Márie z 27. novembra 1830.
Odohralo sa v kaplnke sestier v sobotu večer (o pol šiestej) pred Prvou adventnou nedeľou, v čase, kedy novicky v tichu rozjímali. Sv. Katarína Labouré to opisuje takto: "Panna Mária sa zjavila vo výške obrazu sv. Jozefa. Stála. Držala zlatú guľu. Na nej bol malý krížik. Guľa predstavovala zemeguľu. Ruky držala voľne vo výške pásu. Oči mala obrátené k nebu. Tvár mala krásnu. Ťažko by som ju vedela opísať. Zrazu som zbadala na rukách prstene. V každom boli primerane veľké drahokamy. Najväčšie drahokamy vrhali najsilnejšie lúče, najmenšie najslabšie. Lúče sa rozširovali tak, že dolu splývali. Nohy som nevidela. Počula som vnútorný hlas: "Táto guľa predstavuje celý svet, hlavne Francúzsko... a každého človeka zvlášť." Potom pokračovala: "Krása a jas lúčov, takých nádherných, je symbolom milostí, ktoré rozdávam všetkým, čo o ne prosia." Dala mi poznať, že je jej milé, keď ju o ne prosíme.
"Drahokamy, ktoré nevysielajú lúče, predstavujú milosti, ktoré si ľudia zabúdajú prosiť." Potom sa okolo Panny Márie utvoril oválny obraz. V polkruhu bol nápis: "Ó, bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame." Napísaný bol zlatými písmenami. Počula som vnútorný hlas: "Daj zhotoviť takúto medailu. Tí, čo ju budú nosiť s dôverou, dostanú mnoho milostí." Potom sa obraz otočil. Sv. Katarína o tom hovorí takto: "Na druhej strane medaily som videla písmeno M, nad ním kríž. Opieral sa o krátku priečku. Pod písmenom M boli presväté Srdcia Ježiša a Márie. Rozoznala som ich dobre, lebo na jednom bola tŕňová koruna a druhé bolo prebodnuté mečom."
Katarína všetko vyrozprávala svojmu spovedníkovi - otcovi Aladelovi. Po mnohých ťažkostiach v lete r. 1832 boli vyrazené prvé medaily. V Paríži v tom čase zúrila cholera. Prvé medaily rozdávali dcéry kresťanskej lásky. Nasledovali mnohé uzdravenia, obrátenia a dôkazy zvláštnej ochrany Panny Márie. Zázraky sa množili. Od februára 1834 ľud volal medailu Zázračnou.
Sestra Katarína prežila celý život v službe starým a postihnutým ľuďom v útulku v Paríži. Počas svojho života tajila, že to bola ona, ktorej sa zjavila Panna Mária. Zomrela ako 71 ročná v roku 1876. Jej telo ostalo po smrti dodnes neporušené. Zázračná medaila, ktorú nám sprostredkovala, sa stala známou po celom svete a aj dnes tým, ktorí ju nosia, prináša hojné milosti. Patrí medzi najčastejšie nosené medaile u veriacich po celom svete od roku 1832 po súčasnosť. Na jeseň 1834 ich bolo už na pol milióna, v roku 1835 viac než milión, 1839 viac než desať miliónov a v roku 1876 (smrť Kataríny Labouré) viac než miliarda.
