Podobenstvo inšpirované iným blogom o včelách. :)

Niekedy sa ľudia snažia žiť "slobodne" - čiže nebyť "spútaní" pravidlami. Nepáči sa im, že by nemali kradnúť, alebo klamať, alebo nemierne užívať alkohol, sex, či iné veci... A zazlievajú kresťanom, že ich v tom odmietajú podporiť.

Väčšinou sme argumentovali príkladom z dopravy. Dopravné predpisy nás predsa tiež obmedzujú. Nemôžme jazidť prirýchlo, pod vplyvom alkoholu, musíme rešpektovať značky a nejazdiť v protismere... Prečo by sme nemohli jazdiť ako chceme? ... Lebo by sme spôsobili kopu zmätkov a problémov, možno smrť sebe aj iným účastníkom cestnej premávky.
Takisto "pravidlá života" sme dostali na to, aby sme vedeli fungovať tak, že si (navzájom, ale hlavne sami sebe) neublížime. Ak ich budeme porušovať, privedú nás k nešťastiu a záhube.

***

Ale pri čítaní jedného blogu a komentárov o včelách a včelárovi mi prišiel na myseľ iný príklad.

Predstavme si včelu, Možno že nebude chcieť poslúchať včelára a bude sa chcieť vzbúriť. Zdá sa jej, že ju človek obmedzuje, nechce jej dovoliť letieť kam chce. Možno jej berie med, alebo uviazla za zatvoreným oknom a vo svojej malej včelej hlavičke zo svojich problémov obviňuje neďalekého človeka. Možno sa cíti ohrozená a chce sa zachrániť. Tak bodne žihadlo.

Pomôže si? Človeka žihadlo zabolí, a možno (ak je to naozaj v jeho moci) ju pustí... ale včielka potom zahynie. Ak včela bodne človeka, žihadlo uviazne v jeho tele aj s časťou včelieho tela a ona hynie.

Myslím, že keď by sme sa chceli vzbúriť proti Bohu, keby sme odmietli Pravdu, tak ublížime hlavne sami sebe. My to zo svojho včelieho pohľadu nevidíme, ale odmietnutie Boha nám privodí smrť.

Našťastie a na rozdiel od včely, my ešte máme chvíľu času kým kráčame po tejto zemi, kedy môžeme zase prijať Jeho život. A žiť. :)

Obrázok je prevzatý z internetu.