to bola reakcia môjho 7 ročného bratranca, keď som mu hovorila o tom, ako Boh koná v životoch ľudí, ktorí mu odovzdali seba.

Čítala som svedectvo chalana, ktorýmal odísť do jedného mesta do Afriky pomáhať deťom s rôznými ochoreniami. Deň jeho odchodu sa postupne blížil a on nemal dostaok financii na cestu. Nevedel čo robiť ,odísť? ostať? Je Pánova vôľa aby som zostal? Aké sú Jeho plány so mnou?, 

Rozhodol sa, že sa bude za to celý víkend modliť. Cca tri dni pred tým ako mal doriešiť posledné vybavovačky(poistné, atd.) mu prišiel email s tým, že na účte je trojnásobok sumy, ktorá tam bola predtým. 

Nejde tu o príbeh toho chalana, aj keď  je fakt, že  je to úžasne ako mu Boh pomohol ale....

Keď som si svedectvo dočítala prišiel do izby môj bratranec s tým, či by som ho nepustila zahrať si trochu autá. Sadol si vedľa mňa a poslušne čakal kým dopíšem (akurát som ragovala na svedctvo) a odpoviem mu, že ho pustím :D Videl na monitore dlhý článok. Spýtal sa ma, čo to je. Keďže som si myslela, že ho to nebde veľmi zaujímať tak som len v skratke odvetila, že sa jedna o chalana, ktorému Boh veľmi pomohol, keď to potreboval.                                                                     Jemu to ale nestačilo... začal sa vyzvedať viac: ,,Pomohol by aj mne Boh ak by som to potreboval? Ako sa mu za to odvďačil? ,, atď.

Keď som mu to dorozprávala celé, s úžasom a miernym úsmevom na tvári len povedal: ,,Hustééé!,,

....zamyslela som sa na tým, čo povedal... a po chvíli som mu povedala: ,,Máš pravdu! Je to husté! Náš Boh je hustý!,, 

Chvála Ti a sláva Pane, za to aký si ,hustý,!