Keby mi niekto povedal, že budem chodiť po meste a pri tom si spievať, tancovať a usmievať na okoloidúcich, tak by som mu neverila ani slovo. Je úžasné, čo dokáže urobiť Boh...
Mala som veľký problém pochopiť, čo chýba v mojom živote. Síce som sa každý večer modlila, no snažila som sa to urýchliť. Vyzeralo to asi takto: ,,Otčenáš,ktorýsinanebesiach,... " a po mojej ,,vrúcnej" modlitbe prichádzali slzy zúfalstva. Ľudia v mojom okolí ma ohovárali a ja som začala veriť slovám (urážkam), ktoré mi podávali ako denné menu. Sväté omše som vnímala iba ako nedeľnú povinnosť a počas kázne som sa túlala vo svojich predstavách...
Všetko sa to zmenilo, keď si ma Boh povolal. Ani neviem ako, zrazu som bola v Medjugoriji. Tam som /: plakala, plakala, plakala, plakala,...:/. Zistila som, že moje srdce je nežné a teplo, ktoré mi v ňom chýbalo, mi môže dať jedine Ježiš. Spoznala som tam Pannu Máriu, ktorá sa stala mojím vzorom. Všetky zlé veci, ktoré som si o sebe myslela, padli ako kamenné múry okolo mojej duši. Kričala som: ,,Bože, príď mi na pomoc. Vezmi si všetko, čo ti ponúkam. Ukáž mi, aká som, čo dokážem, prečo som všetkým chorobám unikla, nepodľahla im, prečo tu som,... Zober si celé moje srdce, chcem, aby patrilo len tebe! Nechcem viac žiť v márnosti. Chem Ťa chváliť, rozprávať o tebe, pomáhať iným ľuďom, byť pre nich požehnaním,.. " Slová, ktoré poznám ani zďaleka nevystihujú Božiu veľkosť, dobrotu, krásu, lásku, pokoj, ktoré som tam zažila...
Prešiel od vtedy rok. Najkrajší rok v mojom živote. Počas tohto roku som hnev a sklamanie z ľudí, čo mi ublížili premenila na lásku. Modlila som sa za nich a žehnala im. Bola som na operácii slepého čreva a nechýbalo veľa, zase som tu nemusela byť. Len pár hodín po operácii som mala záchvaty smiechu a ďakovala za bolesť, pretože ma o to viac zblížila s Ježišom... Priviedla som svoju najlepšiu kamarátku k Bohu. Boh si ju povolal cezo mňa a verte, nebolo to ľahké, no stálo to za to... Neustále som padla a vstávala. Myslíte, že som sa netrápila? Trápila! Len nedávno som plakala od zúfalstva a bolesti, no teraz ich vystriedala obrovská radosť, pretože som zbadala, čo Boh urobil. Modlitba sa stala pre mňa najdôležitejšiou vecou počas celého dňa...
,,Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane, a aké hlboké tvoje myšlienky! " Žalm 92, 6
Chápete? BOH JE ÚŽASNÝ, S BOHOM NIE JE NIČ NEMOŽNÉ! Tak, ako miluje mňa, miluje aj Vás! Trápite sa? Tak to berte ako požehnanie! Čaká Vás niečo také krásne, že budete plakať od radosti. Prežívate radosť? Tak ju rozdávajte ďalej.
,,Chudobní sa najedia a budú nasýtení a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú." Žalm 22, 27
Prajem Vám, aby ste mali pokoj. Aby Boh prostrednítvom Vás konal zázraky. Ste korunou tvorstva, nezabúdajte na to! +
s láskou Kristína