Predstavy verzus túžby

Kto je ten muž? Učiteľ? Prorok? Či niekto viac? – Šumy okolo Ježišovej osoby vzbudzovali v Šimonovi túžbu poznať odpoveď na túto otázku, preto ho pozval k sebe. Cestou od dverí k stolu akosi „zabudol“ na vtedajšie zvyky, úkony, ktorými sa hosťovi prejavila úcta: poskytnutie vody na umytie nôh, bozk, pomazanie olejom. Čo však neurobil on, pozývajúci, urobila ona, nepozvaná – žena pobehlica.

Kto vie, ako sa cítil vo svojich očiach spravodlivý Šimon, že verejná hriešnica napráva jeho zlyhanie? Isté je, že práve ona sa stala „lakmusovým papierikom“, rozoznávacím znakom Ježišovej identity v Šimonovom duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica“ (Lk 7.39). Čakal, že sa ohradí voči jej „zvádzaniu“ a ak tak neurobí, nie je prorokom. Ježiš však nepristúpil na túto hru, ale šokoval jeho aj tú, ktorá sa „vtrela“ do ich stolovania.

Dotknutý ani nie tak na tele, hoc cítil na svojich nohách jej slzy, vlasy, pery a ruky, ale dotknutý v srdci cez jej úprimnosť a pokoru udeľuje jej rozhrešenie a otvára dvere k novému životu. Urobil tak preto, lebo on neprišiel, aby napĺňal naše predstavy – pomýlené túžby, a to aj o ňom – čo, kedy a ako má robiť, ale aby napĺňal najhlbšie túžby nášho srdca.

Nevedno, či Šimon cez túto lekciu odpustenia jej hriechov pochopil a prijal, kto Ježiš je, ale ona odišla s dotknutým srdcom, ktoré bolo naplnené odpustením, radosťou a pokojom. Ovocím toho, čo prináša zmierenie s Bohom a jeho blízkosť.

Niet pre človeka väčšieho šťastia, keď môže prežívať blízky vzťah, intimitu srdca s tým, kto stvoril a tvorí jeho srdce.

Jozef

Zdroj ilustračného obrázku:

http://ldsseminary.files.wordpress.com/2012/10/luke-7.jpg