Jeden upršaný a usnežený štvrtok si stojím na svojej milovanej zastávke a čakám na meškajúci autobus. Vôbec nemám hlboko duchovno 5cm nad zemou sa povznášajúcu sa náladu..skôr naopak. A ako tak kopem do cigaretových ohorkov zrazu pri mne stojí akýsi chlap
..zrejme bezdomovec.. nemôže byť odo mňa oveľa starší. Inokedy by sa vo mne ozval strach a niečo ako : ..och dokelu..čo bude chcieť?.. nech ide preč! Ale na moje prekvapenie..nechcel nič..vôbec nič ..skutočne neviem ako ,ale odrazu som si uvedomila ,že sa veľmi dlho rozprávame.. smejeme.., a chvíľu neskôr bolo pre mňa ešte prekvapujúcejšie keď som zistila ,že stojíme v CBA-čke (týmto nechcem robiť reklamu :D) pri regáloch so sladkosťami a úplne vážne rozmýšľame nad tým či sú lepšie kávenky ,alebo horalky. Bolo mi sním veľmi dobre ..ako so starým priateľom..bezstarostne sa túlajúc mestom sme sa dlho rozprávali a áno ,aj o Bohu ..a začal s tým on .Priznám sa ,vôbec som nemala chuť naňho vychrliť kopu hlboko evanjelizačných tém a fráz. Potom som sa pýtala ja. Bolo mu trápne sťažovať sa na svoj život aj ked v zime spáva vonku aj so svojou tehotnou manželkou (sympaťáčka :)) Povedal,že nemá občiansky a tak by bolo všetko ľahšie.. práca, prídavky a všetky tie vecičky ..ja sa do toho nevyznám. Vtedy mi to Boh proste ..povedal. Dá mi 16eur 50centov a ja pôjdem sním a vybavím mu občiansky preukaz. A ja pôjdem. A hotovo..ja viem, že som mu nedarovala Bibliu a ani nepadol uprstred námesia na kolená a ani ja som nesplina úlohu na gdzn school.. no ja si myslím, že o to nešlo. Možno stačilo kupovanie sladkostí, dlhý rozhovor a prísľub na lepšie časy..možno to stačí. Boh mi dal pocítiť lásku k nemu.. (to je pre mňa nemožné)..lúčili sme sa ako priatelia.
Ked čítam čo som napísala ..vôbec to neznie tak ako to čo chcem vyjadriť..no neviem to povedať inak..zažila som lásku :)