Všetci sa na ňu dívajú ako na tú, ktorá si leňošila v pokoji pri Tvojich nohách, kým Marta sa šla roztrhať, aby na stole bolo všetko. A Ty ju ešte pochváliš! – nejednu gazdinku pichne pri srdci.. Kto už dnes vie, ako draho Mária platila za svoj "lepší podiel"... (o Lk 10, 38-42 trochu inak)
Viem si to predstaviť, Mária – vošli. On a jeho 12 učeníkov. Trinásť mužov na návšteve! Mravné židovské dievča by sa v tú ranu malo z takej spoločnosti vypariť. Marta začína zháňať možné-nemožné, a ty stojíš pri dverách priťahovaná sama nevieš čím a naťahuješ uši, aby si počula. Lenže.. nepočuješ.
Krok bližšie – 13 párov mužských očí ťa s nevôľou sleduje (rátam aj Lazára), vymieňajú si pohľady ‘Čo tu táto chce??’ ..sú však na návšteve a nemôžu rozkazovať domácej. Ktorýsi veľavravne stíchol uprostred otázky, Ježiš odpovedá, akoby si nič nevšimol. Hovorí tichým hlasom, musíš prísť celkom blízko. Apoštoli sa nervózne pomechria, ozve sa nesúhlasné zakašľanie, keď si sadáš k Ježišovým nohám.
Si ticho ako myška, sklopený zrak; áno, vieš, že robíš niečo, čo je vyložene neslušné, možno dokonca neprípustné. Áno, vieš, že to bude hanba pre celú rodinu, keď sa to dozvedia susedky (Počula si? Sama medzi štrnástimi mužmi! - Sama? - Veru, SAMA! - Že ju ten Lazár nevyhodil...). Líca ti horia, nezdvihneš zrak k rozhnevanému pohľadu brata i sestry. Tvoja duša prahne po tom, čo počuje.. úcta-neúcta, povesť-nepovesť, odsúdenie-neodsúdenie.. na ničom už nezáleží viac. A tak ticho, celé hodiny... zavadziaš.
Zavadziaš? Áno, VYRUŠUJEŠ ich. Aj keď sotva dýchaš.
Vyrástla som medzi chlapcami, no viem, ako zatíchla reč, keď som náhodou prišla nevhod. ‘Pánska jazda!’ – zasyčal niektorý z prísediacich a môj vtedajší frajer mlčky ďalej pil pivo, lebo na ulici je to tak, že keď sú chlapi spolu, žena má vedieť, kde je jej miesto.
Takže vyrušuješ, Mária. MARTA je tá, ktorá robí dobre, čo robí. To je podľa spoločenského poriadku jej poslaním. A ju samu možno ani nepáli, že behá okolo hrncov, veď ona by si nikdy takto medzi mužov nesadla. Ona sa skôr za teba.. hanbí.
Klopíš hlavu stále nižšie, prijímaš pohrdnutie, hnev i postoj "proti prúdu" výmenou za Ježišove slová. A On rozumie, čo robíš. Si odsúdená kvôli Nemu, z lásky k Nemu. I On bude raz odsúdený z lásky ku tebe.
Potrebné je len jedno. Sedieť Ježišovi pri nohách však neznamená "ne-akciu"; skôr: nebrať ohľad na to, čo si o nás kto pomyslí, keď nerobíme, čo nám spoločnosť predpisuje. Prijať, že na nás ukážu prstom, keď budeme "len" počúvať Ježiša.
Všetci sme sedeli a načúvali ako Mária, keď sme pochodovali Bratislavou za život.
Všetci si môžeme vybrať "lepší podiel" bez toho, aby Ježiš ostal hladný.
