...a tri dôvody na plač. "Prišla za ním jeho matka a bratia, ale pre zástup sa nemohli k nemu dostať. Oznámili mu: "Vonku stojí tvoja matka a tvoji bratia a chcú ťa vidieť." On im odvetil: "Mojou matkou a mojimi bratmi sú tí, čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho." (Lk 8, 19-21)

Dnes len tri verše a tri dôvody na plač. Tri DOBRÉ dôvody.

Lebo som s Máriou, s Matkou, s tou, ktorá Ťa porodila, a ktorej by Syn mal preukazovať úctu; tak by sa to predsa patrilo, nie? - ale ona tu stojí na okraji zástupu a nevie sa k Tebe dostať. K svojmu, k plodu svojho lona, ktorého ona - áno, ONA - videla vyrásť, kúpala, kŕmila, fúkala kolená.. a na prvý pohľad sa ku nej ani nepriznávaš. S Máriou, ktorá jediná mohla mať na Teba nárok - a práve ona nemá. Ako kedysi v chráme, vytrhol si jej aj dnes seba samého, a ona žije s vedomím, že hoci si jej, nie si jej, lebo patríš všetkým. Plačem, Mária, nad tvojou neustálou ochotou žiť svoje FIAT.

Lebo som v zástupe a dochádza mi, že sme akýsi divný zástup. Divný zástup, keď ani nepoznáme Tvoju Matku, Ježiš. Prišla a my si ju nevšímame. Sme divný zástup, keď sme sa tu namačkali tak veľmi horlivo počúvať Teba, ale ju nechceme ku Tebe pustiť, hoci ona k Tebe patrí.. Bože môj, kto už patrí viac ku Synovi, ktorý je v Otcovi, ak nie Matka? Sme divný zástup. Sme jej chrbtom a nevieme jej urobiť miesto.. Plačem. Nad málom miesta, ktoré som robila Márii vedľa seba a v sebe.

A napokon.. lebo som s Máriou Magdalénou. Ona sa tam nepíše, ale je vždy pri nohách, vždy najbližšie - a ja som tam vždy s ňou. Zrazu sa donesie správa, že je tu Matka a rodina a chcú Ťa vidieť. Cítim vlnu nehodnosti, čo ju zalial, prežívam ju silno: Matka! Rodina! - tí, čo k Tebe neodmysliteľne patria, tí TVOJI, tí prví! Nie, na nás tu nie je viac miesto, my sem nepatríme, Magdaléna, my sme len pozbierané z ulice.. nie sme rodina, nie sme krv, poďme preč! Akosi inštinktívne sa dvíhame, aby sme uhli tým, ktorí sú "viac Tvoji". Ktorí na Teba majú právo. A ktorí SÚ Ťa hodní. Chytáš ma vyplašenú za ruku priam v tej chvíli, ako som sa s chvatom zdvihla: "Mojou matkou a mojimi bratmi ste vy.. necíť sa, že nepatríš do rodiny. Mám pre teba v sebe miesto. Patríš ku mne. Veľmi ku mne patríš."

Plačem...