Len včera som sa odhodlala premeniť pôžičku na dar.. a Božie Slovo okamžite odpovedalo: A ako inak by si to chcela robiť? (o Mt 18, 21-35, a o láske, ktorej sa nám nedostáva)
Už som raz písala, ako dávam a často čakám naspäť, lebo ľudská prirodzenosť je už taká. Evanjelium o dvoch sluhoch - dlžníkoch - presne zodpovedá mojej situácii.
V úplnom stotožnení s nehodným sluhom si uvedomujem jeho situáciu: NEMAL. Nemal čo vrátiť Pánovi, to vieme - nemal však možno ani na uživenie seba, svojej rodiny, možno naozaj trel núdzu. Kto nám dovolil hodnotiť ho tak plocho: Och, chudák jeden nevďačný, ako chytil pod krk spolubrata! ...každého, kto si toto pomyslel, sa veľmi vážne pýtam: Bol si už hladný, lebo si nemal za čo jesť? Ja áno. A až tak sa mu nečudujem.
A teraz do roviny, ktorá sa nás viac týka.
Požičala som lásku a dôveru. Možno som dala 150 denárov, a vrátilo sa mi 50. Možno 400, a dostala som 300. Nech to už bolo akokoľvek, stovka chýba. CHÝBA: to nie je slovo, je to fakt, ktorý sa prežíva ako prázdno, v každej chvíli. Tá stovka, ktorá NIE JE, žiari v peňaženke zakaždým, keď otvorím, aby som dala niekomu inému. Alebo skôr žiari práve to jej NIE SOM TU. Ozýva sa, keď príde môj hlad, ozýva sa, keď si pýta jesť niekto druhý. Ozýva sa, keď si pýta jesť moja rodina. O koľko zdravšia a milujúcejšia by som bola, keby BOLA. Keby sa mi naozaj vrátilo, čo som požičala.
A Ježiš je jednoznačný: Jemu dlhujem tisíce talentov lásky aj dôvery. No áno, minula som ich, žijem na dlh, a aj budem. Prenesmierne veľa jej spotrebujem, a aj tak mám stále málo. Nepredal ma kvôli tomu, čo by z toho mal. Práveže ma kúpil :) nevýhodná investícia, zvláštny hospodár - takto si ma privlastniť, keď zo mňa nič. Ale bolo to jediné, čo mohol urobiť, aby som od hladu nezomrela.
Jasne dnes hovoríš, Pane môj: Nemala by si aj ty odpustiť? Tvoj spolubrat tiež nemá z čoho vrátiť. Ktovie, koľko požičaných sa nevrátilo jemu.. To je pravda, Pane. Kto vie, koľko sa jemu nevrátilo. Rozumieš mojej slabosti, nežiadaš požičať viac, alebo znova. Len premeniť už požičané na dar. Nerátala som s tým, a stovka chýba. Ale kto raz žije na dlh, asi nikdy nebude mať dosť, však? Stovka hore-dole. Možno raz znova požičiam, keď sa trochu otrasiem, a potom znova nedostanem naspať. A možno nie raz.
Sedemdesiatsedem ráz.
